Aktuality

Priaznivci starej hudby, muzikológovia a všetci ďalší nadšenci pre historickú hudbu mali možnosť vypočuť si v troch mestách na Slovensku unikátne barokové diela domácich a európskych skladateľov v cykle koncertov, ktoré sa uskutočnili v dňoch 30. septembra 2025 (Levoča), 1. októbra 2025 (Spišská Nová Ves) a 2. októbra 2025 (Bratislava). Ide o dvojročný projekt kreovaný v spolupráci Nadácie Gesamkunstwerk, reprezentovanej jej manažérom Borisom Ažaltovičom a hudobnej historičky Janky Petőczovej z Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, v. v. i.

Projekt je na slovenské pomery veľkolepý; jeho cieľom je uvedenie obnovených svetových premiér hudobných skladieb Jána Šimráka, st. a ostatných domácich skladateľov 17. storočia na dnešných koncertných pódiách; a to v troch cykloch koncertov, v ktorých sú plánované viaceré po sebe nasledujúce koncerty (v jeseni 2025, v decembri 2025 a v júni 2026).

Na spomínaných troch jesenných koncertoch zaznamenala až prekvapujúco veľký úspech viaczborová duchovná hudba dvoch spišských skladateľov Jána Šimráka st. a Thomasa Goslera, spolu s európskou hudbou Claudia Monteverdiho a Daria Castella. Koncerty sa konali v troch mestách: v Levoči v Bazilike sv. Jakuba, v spolupráci s festivalom Levočské babie leto 2025 a s Mestským kultúrnym strediskom Levoča; v Spišskej Novej Vsi v koncertnej sieni Reduty, v spolupráci s Mestským kultúrnym centrom Spišskej Novej Vsi a v Bratislave vo veľkej sieni Slovenskej filharmónie, v spolupráci s medzinárodným festivalom Bratislavské hudobné slávnosti 2025.

Muzikológovia i amatérski nadšenci sa zhodli, že hudba domácich skladateľov – dlho považovaná za neznámu „Popolušku v sivom šate“ sa tentoraz zaskvela v plnej nádhere v interpretácii špičkových domácich a zahraničných hudobníkov. Na koncertoch sa predstavilo 12 spevákov a 12 inštrumentalistov hrajúcich na historických nástrojoch, združených v súbore starej hudby Le Nuove Musiche. Súbor dlhodobo vedie skúsený lutnista Jakub Mitrík. Pozvanie k dirigentskej spolupráci prijal profesor zborového dirigovania na Universität Mozarteum v Salzburgu Jörn Hinnerk Andresen, špecialista na interpretáciu hudby 17. storočia, ktorý bravúrne zvládol hru na čembale a dirigovanie zároveň, pričom svojím nadšením strhol nielen hudobníkov k vynikajúcemu výkonu, ale nadchol aj obecenstvo. Medzi vokalistkami bola do projektu týchto koncertov zaangažovaná aj sopranistka Zuzana Badárová, v súčasnosti doktorandka Ústavu hudobnej vedy SAV, v. v. i.

Akademickú časť projektu zastrešuje Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i., v rámci výskumu dejín hudby na území dnešného Slovenska. Transkripcia starej hudby a jej vydávanie v pramenných edíciách má dôležité miesto v rámci muzikologického výskumu a vyhľadávania neznámej hudby. Prezentované diela objavili v historických rukopisoch v Levočskej evanjelickej zbierke hudobnín. Táto hudba domácich hudobníkov je zaujímavá z hľadiska jej umeleckej hodnoty, ale aj z hľadiska životných príbehov jej tvorcov. Totiž pod pojmom domáci rozumieme hudobníka, ktorý žil a pracoval v tom čase v spišskej stolici, bez ohľadu na to, či sa tam narodil, či tam pôsobil krátky čas, alebo tam prežil celý svoj život. O Jánovi Šimrákovi st. vieme, že sa narodil vo Veľkej Lomnici na Spiši a celý svoj aktívny život pracoval ako organista v kostole vtedajšej (historickej) nemeckej evanjelickej a. v. cirkevnej obce v Spišskom Podhradí (do roku 1657). Thomas Gosler mal pohnutý osud – prišiel zo severonemeckého regiónu historického Holsteinska, z mesta Flensburg, ale po krátkom pobyte v Sliezsku pricestoval do Kežmarku, kde si založil rodinu a žil tam po zvyšok života; stal sa mestským notárom a školským inšpektorom (do roku 1646). Všetky archívne pramene dokumentujú, že domáci skladatelia neboli lokálni hudobníci bez patričného vzdelania, ale scestovaní umelci, ktorí mali prehľad o európskom hudobnom dianí.

Úspech a kladné ohlasy po skončení všetkých troch spomínaných jesenných koncertoch jednoznačne potvrdili, že jedným z vrcholov práce muzikológov je začlenenie objavenej hudby do koncertného života dnešnej spoločnosti. To zároveň potvrdzuje, že práca vedeckých pracovníkov SAV je aplikovateľná do praxe aj v oblasti spoločenských vied; pomáha začleniť domácu historickú hudbu do vedomia ľudí a zároveň do celosvetového kultúrno-umeleckého dedičstva. Priaznivci historickej hudby sa už teraz môžu tešiť na nasledujúce – tentoraz Vianočné koncerty – v mestách Bratislava (9. decembra 2025), Prešov (10. decembra 2025) a Spišská Nová Ves (11. decembra 2025). Zaznie na nich ďalšia nádherná novoobjavená hudba domácich barokových skladateľov, ktorá je porovnateľná s hudbou európskych velikánov.

Podrobné informácie k repertoáru a nákupu lístkov sú dostupné online.

Text: Janka Petőczová, Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.

Foto: © Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Levoča, © Mestské kultúrne stredisko Levoča, © Slovenská filharmónia, © Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.