Aktuality

Na spoznávanie druhov palina Verlotovcov (Artemisia verlotiorum) a turica sumatrianska (Erigeron sumatrensis) sa zamerala botanická exkurzia do bratislavskej mestskej časti Rusovce, ktorú 11. októbra 2025 usporiadala Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied (SAV) a Centrum biológie rastlín a biodiverzity (CBRB) SAV, v. v. i. Exkurziu viedli pracovníci Botanického ústavu CBRB SAV RNDr. Iva Hodálová, CSc., a RNDr. Pavol Mereďa, PhD., a zúčastnilo sa na nej deväť záujemcov.

Palina Verlotovcov (Artemisia verlotiorum) a turica sumatrianska (Erigeron sumatrensis) sa v posledných desaťročiach invázne šíria v západnej a južnej Európe a v okolí Rusoviec bol po prvýkrát ich masový výskyt pozorovaný aj na Slovensku.

Palina Verlotovcov bola opísaná v roku 1877 z Francúzska (na počesť bratov Verlotovcov, ktorí sa jej výskumu ako prví venovali), ako sa však neskôr zistilo, druh je pôvodný vo východnej Ázii a do Európy bol zavlečený pravdepodobne kontaminovanou pôdou s okrasnými ázijskými rastlinami. Na Slovensku sa našla v roku 2019 a doposiaľ bola u nás nájdená na približne 30 lokalitách výlučne na území Bratislavy.

„Je to trváci druh, ktorý sa oproti ostatným u nás sa vyskytujúcim zástupcom rodu palina (Artemisia) vyznačuje tým, že vytvára dlhé rozkonárené podzemky. Vďaka nim tvorí na miestach výskytu husté porasty a tým zabraňuje rastu iných druhov,“ vysvetľuje Pavol Mereďa. Na naše územie bol druh zavlečený pravdepodobne ako burina v pôde s okrasnými črepníkovými rastlinami a ako burina v predávaných trávnych semenných zmesiach. Vedec upozorňuje, že úlomky podzemkov tejto paliny sa šíria aj premiestňovaním kontaminovanej zeminy v rámci stavebných aktivít. „Druh kvitne veľmi neskoro, v októbri a novembri, kvôli čomu v našich podmienkach jeho semená zväčša nestihnú dozrieť a odumrú s prvými mrazmi. Trváce podzemky však na miestach výskytu dlhodobo prežívajú aj silné mrazy a neustále sa rozrastajú za produkcie nových výhonkov,“ približuje P. Mereďa.

Turica sumatrianska, hoci má iné biologické vlastnosti ako predošlý druh, má s ním veľa spoločného. Opísaná bola v roku 1789 z ostrova Sumatra v juhovýchodnej Ázii, avšak aj pri nej sa neskôr zistilo, že jej domovina leží inde, v Južnej Amerike. V Európe sa vyskytuje tiež už pomerne dlho, pričom na starom kontinente bola prvý raz nájdená rovnako vo Francúzsku (v roku 1875). Podobne ako predošlý druh aj táto rastlina bola približne do 90. rokov 20. storočia v Európe pomerne vzácna a až v posledných desaťročiach sa masívne šíri od západnej a južnej Európy smerom na východ a na sever. Na Slovensku bola prvýkrát nájdená v roku 2016 a doposiaľ bola u nás pozorovaná na šiestich lokalitách, pričom všetky tiež ležia v Bratislave.

„Druh má oproti paline Verlotovcov inú životnú stratégiu: je to jednoročná rastlina, ktorej invázne šírenie je zabezpečované rýchlym rastom na obnažených pôdach a produkciou obrovského množstva drobných, vetrom roznášaných semien, pričom jedna rastlina ich môže vytvoriť až niekoľko desiatok až stoviek tisíc,“ popisuje botanik. Druh sa šíri Európou (podobne ako predošlý druh) okrasnými črepníkovými rastlinami, pri ktorých sú semená turice nevedomky prenášané v pôde ako burina. Pripomína, že semená sa tiež šíria prichytené na odevoch a na batožine ľudí pri turistike alebo na dopravných prostriedkoch a na/v prevážaných tovaroch. „Hoci boli oba druhy doposiaľ nájdené na Slovensku len v Bratislave, je pravdepodobné, že budú rozšírené aj inde na našom území, len boli doteraz prehliadané, resp. zamieňané s inými podobnými druhmi,“ hovorí P. Mereďa.

Okrem uvedených dvoch druhov sa mohli účastníci sobotňajšej exkurzie v okolí Rusoviec oboznámiť aj s ďalšími novodobo zavliekanými rastlinami, ktorých splanievanie na Slovensku je zatiaľ veľmi vzácne. Mnohé z nich sa šíria do voľnej prírody z okolitých záhrad, kde sa pestujú na okrasné účely. Spomedzi takýchto rastlín našli východoázijskú mohutnú trávu ozdobnicu čínsku (Miscanthus sinensis; prvýkrát nájdenú na Slovensku v roku 2013), východoázijskú a austrálsku ozdobnú trávu ostroklas purpurový (Cenchrus purpurascens; nájdený na Slovensku v roku 2016), okrasnú severoamerickú bylinu pupalku (gauru) Lindheimerovu (Oenothera lindheimeri; prvýkrát nájdenú na Slovensku v roku 2019), okrasnú juhoamerickú bylinu železník argentínsky (Verbena bonariensis; nájdený na Slovensku v tom istom roku) a severoamerickú drobnú okrasnú trávu kavyľček tenučký (Nassella tenuissima; prvýkrát nájdený na Slovensku v roku 2020).

Ako sa mohli účastníci exkurzie presvedčiť, naša domáca flóra je v Bratislave a okolí masívne nahrádzaná aj mnohými ďalšími nepôvodnými rastlinami, z ktorých viaceré patria u nás medzi invázne. Z drevín sú to najmä plantážové porasty nepôvodného topoľa kanadského (Populus ×canadensis), hojne sú však zastúpené aj pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) a javor jaseňolistý (Acer negundo, syn. Negundo aceroides). Z inváznych bylín sa tu vyskytujú napr. glejovka americká (Asclepias syriaca), vodomor Nuttallov (Elodea nuttallii), krídlatka česká (Reynoutria ×bohemica, syn. Fallopia ×bohemica), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) a zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis). V masívnom množstve sa tu vyskytujú najmä tri invázne severoamerické byliny: ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), turica ročná (hviezdnik ročný) (Erigeron annuus) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea).

Podľa vedca Pavla Mereďu vyhliadky do budúcna nie sú pre prírodu Rusoviec a miestne dunajské lužné lesy, žiaľ, priaznivé. „Už niekoľko desaťročí sme svedkami, že naše pôvodné druhy sa (nielen) tu čoraz masívnejšie nahrádzajú nepôvodnými druhmi zo zahraničia a ako ukázala aj naša exkurzia, okrem starousadlíkov, sa k nim neustále pridávajú ďalšie a ďalšie nové, potenciálne invázne druhy,“ hodnotí. Ako dodal, v Rusovciach a okolí už väčšina miestnej flóry nenávratne vymizla, a to čo tu môžeme dnes na našich prechádzkach obdivovať, sú najmä agresívne sa šíriace severoamerické a východoázijské druhy zavlečené ľudskými aktivitami.

Text a foto: Pavol Mereďa ml., Botanický ústav CBRB SAV