Vedci SAV objavili nové druhy húb
Objavovanie stále novej biodiverzity je nikdy nekončiaci proces a platí to aj vo svete rozmanitých húb. Medzinárodný tím vedcov vedený Slavomírom Adamčíkom z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., potvrdil, že aj v našich lúkach a lesoch sa skrývajú mnohé, doteraz neznáme druhy húb. Výsledky dlhoročného výskumu publikovali v prestížnom časopise Medzinárodnej Mykologickej Asociácie IMA Fungus.
„Ukazuje sa, že rod Dermoloma, známy svojimi nenápadnými sivohnedými plodnicami, je omnoho rozmanitejší, než sme predpokladali. Analyzovali sme viac ako 350 vzoriek z Európy a Severnej Ameriky a potvrdili existenciu 36 druhov, z ktorých viaceré rastú aj na Slovensku. Devätnásť z nich je pre vedu úplne nových a boli opísané ako samostatné druhy spolu s novým rodom Neodermoloma,“ uvádza Slavomír Adamčík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.
Štúdia zároveň poukazuje na výhody dlhoročného zberu dát a širokej medzinárodnej spolupráce.
„Nové druhy sa neskrývajú len v trópoch, ale aj v dobre preskúmaných regiónoch Európy. Podstatné je mať trpezlivosť a dostatočný počet zberov z čo najširšieho geografického územia, lebo mnohé z druhov sa počas posledných pätnástich rokov našli počas jednej alebo dvoch sezón. Toto by nebolo možné bez našich zahraničných spolupracovníkov, ktorí sú aj spoluautormi štúdie,“ zdôrazňuje Dr. Adamčík adodáva, že ide o jasný dôkaz, že biodiverzita v našich ekosystémoch je stále nedostatočne preskúmaná.
Okrem samotného objavu nových druhov priniesol výskum aj poznatky o ekológii rodu Dermoloma. Analýza stabilných izotopov uhlíka a dusíka ukázala, že tieto huby nežijú ako typické rozkladače organickej hmoty, ani ako niektoré mykorízne huby, ktoré vytvárajú symbiózu s koreňmi stromov. Namiesto toho sa pravdepodobne správajú ako špecifickí koreňoví partneri rastlín, typicky v trávnatých biotopoch. Tento poznatok otvára nové otázky o ich ekologickej úlohe.
„Štúdia zároveň upozorňuje na potrebu presných metodických postupov pri opisovaní nových druhov, keďže skoršie ´príležitostné´ opisy sa často nepresne definovali rozdiely od podobných druhov. Kombinácia moderných DNA analýz a podrobnej morfologickej štúdie tak poskytuje stabilný základ pre ďalší výskum a ochranu biotopov tejto skupiny húb, ktorej zástupcovia sa okrem iného využívajú v Európe ako indikátori prirodzených pasienkov a lúčnych porastov,“ dodáva autor štúdie.
Spracovala: Monika Tináková
Foto: Miroslav Caboň