Aktuality

Už siedmy rok sa nadšeným učiteľom a učiteľkám slovenského jazyka a literatúry leto spája s letnou školou. Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, v. v. i., (ÚSlL SAV) pre nich pravidelne v polovici augusta organizuje vzdelávacie podujatie s názvom Dva dni so slovenskou literatúrou.

Siedmy ročník sa začal 13. augusta 2025 priamo v teréne. Botanickou záhradou Univerzity Komenského účastníčky a účastníkov letnej školy previedli botanici Ľubomír Volnár a Norbert Zlámal. Po informačne nabitej a podnetnej komentovanej prehliadke doplnenej literárno-botanickým kvízom nasledovala zážitková aktivita Čítanie prírody, ktorú pripravil Martin Pavlov a pri jej realizácii mu pomáhali ďalší členovia organizačného tímu. Ten tento rok pracoval v zložení Barbora Zlejšia, Martin Pavlov, Nina Papcunová, Romana Kališová a Dana Hučková, ktorá ako hlavná organizátorka koncepciu letnej školy pripravuje.

Po presune z Botanickej záhrady sa poobedňajší program prvého dňa konal už v Ústave slovenskej literatúry SAV na bratislavskej Patrónke. Ekosenzitívne čítanie v školskej praxi predstavil Martin Pavlov, Nina Papcunová upriamila pozornosť na novelu Františka Švantnera Piargy a jej nedávnu filmovú adaptáciu a Romana Kališová hovorila o prírodných motívoch v tvorbe Maše Haľamovej. Neúnavní účastníci a účastníčky letnej školy navštívili v neskorých večerných hodinách Observatórium Deutsche Schule, kde im najprv Jana Obrtálová Brenčič osvetlila, za akých okolností vzniklo a ako funguje toto jedinečné miesto v Bratislave. Potom už slovo dostali Peter Bartek a Matúš Toderiška, vďaka ktorým sa noční návštevníci dozvedeli veľa zaujímavého o povahe vesmíru aj jeho dobývaní, no najmä zažili pozorovanie kráterov Mesiaca, prstencov Saturna či žiarivej hviezdokopy cez teleskop a za pomoci laserového ukazovadla mohli voľným okom vidieť viaceré súhvezdia.  

Štvrtok 14. augusta 2025 začala s nasadením Jana Cabadajová zo Slovenskej národnej knižnice v Martine prezentáciou historických herbárov. Faksimile herbára mnícha Cypriána z pieninského Červeného Kláštora z roku 1762 dokonca priniesla, takže si ho účastníci mohli detailne prezrieť. Pri praktickej úlohe sa zas trocha potrápili čítaním švabachom písaných popisov rastlín. V rastlinnej téme pokračovala Marta Fülöpová z Filozofickej fakulty UK v Bratislave prednáškou Kvetoreč slovenského romantizmu. Priblížila nielen históriu a podoby tohto žánru, ale na príkladoch z literárnych diel vysvetlila aj symboliku ruže, ľalie, nezábudky, fialky či rozmarínu. Slovenským tokom, presnejšie hydronymii, sa venoval Jaromír Krško z Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, ktorý najprv detailne vysvetlil tvorbu a dokumentáciu vlastných mien slovenských riek a potokov a potom účastníkov zaujal praktickým zadaním zápisu hydrografického hesla z hydrologickej mapy. Program zakončila aktivita zameraná na život a dielo prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej. Učitelia v role žiakov si mohli poskladať jej portrét prostredníctvom rôznych typov textov, ktoré vybrala Dana Hučková. Ako inšpirácia pre využitie botanickej témy pri vyučovaní literatúry bol k dispozícii literárny herbár Jany Vicenovej a Romany Kališovej, spájajúci úryvky zo slovenskej literatúry s botanickými údajmi a historickými litografiami.

Letná škola nie je iba o odbornom programe, diskusiách a neformálnej výmene skúseností, ale pre svoju tradíciu je už aj miestom priateľských stretnutí. Sme radi, že tento spôsob popularizácie výsledkov aktuálneho slovakistického výskumu oslovuje pedagógov zo všetkých typov škôl naprieč celým Slovenskom.

Text a foto: Jana Vicenová, Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.