Zomrel profesor Ivan Laluha (1932 – 2025)
V pondelok 21. júla 2025 zomrel vo veku 92 rokov slovenský sociológ a historik profesor Ivan Laluha, dlhoročný spolupracovník Ústavu politických vied SAV, v. v. i. Po roku 1989 pôsobil v prevažnej miere na Ekonomickej univerzite v Bratislave, významnou mierou sa zaslúžil o kultivovanie pamiatky Alexandra Dubčeka, ktorý sa v rokoch 1967 – 1970 stal symbolom tzv. obrodného procesu, t. j. československého pokusu o demokratizáciu komunistického režimu, potlačeného inváziou vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Narodil sa 20. novembra 1932 v Tekovských Lužanoch, okres Levice. Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene v rokoch 1957 – 1958, v rokoch 1959 –1970 a 1990 – 2009 na Vysokej škole ekonomickej (v súčasnosti Ekonomickej univerzite) v Bratislave.
V 60. rokoch podporoval nový, proreformný kurz, presadzovaný Alexandrom Dubčekom. Na mimoriadnom zjazde Komunistickej strany Slovenska (KSS) po sovietskej intervencii v auguste 1968, na ktorom zvíťazili stúpenci reforiem, bol zvolený za člena Ústredného výboru KSS. Na jeseň 1969 ho členstva v tomto orgáne pre jeho postoj v rokoch 1968-1969 zbavili.
Ako stúpenec demokratických reforiem musel po previerkach v roku 1970 opustiť komunistickú stranu a prepustili ho z fakulty. Bol postihnutý zákazom publikovania a verejného vystupovania. V rokoch 1970 – 1990 pôsobil vo Výskumnom ústave životnej úrovne a Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce. Kandidátska práca (1967) a docentská habilitačná práca (1968) boli orientované na sociálno-ekonomické a politické dejiny Slovenska. V roku 2005 vypracoval inauguračnú prácu zameranú na problematiku kvality života a získal hodnosť profesora.(2005).
Od 70. rokov patril ku skupine prívržencov bývalého prvého tajomníka ÚV KSČ Alexandra Dubčeka, ktorý sa stal symbolom reformného procesu v Československu na konci 60. rokov. V rokoch 1988-1989 sa podieľal na vydávaní samizdatového časopisu Myšlienky a čin.
Do verejného života sa vrátil po revolúcii v novembri 1989. Stal sa poslancom Federálneho zhromaždenia za Verejnosť proti násiliu, po jej rozpade sa stal členom Hnutia za demokratické Slovensko, za ktoré bol V rokoch 1992 – 1994 poslancom NR SR a predsedom jej zahraničného výboru. V roku 1994 sa s HZDS rozišiel, vo voľbách na jeseň 1994 už nekandidoval. Do roku 1995 bol členom Sociálnodemokratickej strany Slovenska, potom stranícku politiku definitívne opustil. Pôsobil na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity, kde prednášal problematiku sociálneho rozvoja a kvality života.
Pôsobil v Spoločnosti Alexandra Dubčeka ako jeho viceprezident, zároveň bol dlhoročným spolupracovníkom Ústavu politických vied SAV, v. v. i. a krátky čas aj jeho kmeňovým zamestnancom. Autorsky a spoluautorsky sa podieľal na príprave viacerých vedeckých a popularizačných publikácií, projektov, publicistických dokumentov a vedeckých konferencií, pamätných dní a výstav venovaných Alexandrovi Dubčekovi a jeho odkazu. V spolupráci s Ústavom politických vied SAV, v. v. i. sa editorsky podieľal na publikáciách ako napr. Revolučné a protitotalitné hnutia v Európe po II. svetovej vojne. Medzinárodná konferencia k nedožitým 80. narodeninám Alexandra Dubčeka (Bratislava: VEDA 2004), Alexander Dubček, politik, štátnik, humanista (Bratislava: VEDA 2009), Alexander Dubček – jeho doba a súčasnosť (Bratislava: VEDA 2014), Alexander Dubček and Politics with a Human Face (Bratislava: VEDA 2020), do ďalších publikácií prispel ako spoluautor. V roku 2025 vydala historička Vlasta Jaksicsová knihu Nedokončený rozhovor... s Ivanom Laluhom (Bratislava: VEDA 2025), ktorá formou dialógu analyzuje jeho život a prácu v kontexte zlomových udalostí Slovenska po roku 1945.
Ktokoľvek, kto sa v súčasnosti pokúša o analýzu obdobia reformného procesu 60. rokov na Slovensku a formovania demokratickej ľavice po roku 1989, nemôže ponechať bokom práce profesora Ivana Laluhu. K 10. výročiu vzniku Slovenskej republiky mu prezident SR udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2002 mu bola udelená Cena SAV za popularizáciu vedy, v roku 2003 pamätná medaila Univerzity v Bologni. Je čestný občan obce Uhrovec. Ekonomická univerzita mu v roku 2007 udelila zlatú medailu za rozvoj Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave. V roku 2013 mu EU udelila pamätnú medailu Imricha Karvaša. V roku 2021 mu vláda SR udelila štátnu cenu Alexandra Dubčeka pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia za prínos v oblasti sociológie a histórie.
Spracovali: Juraj Marušiak, ÚPV SAV, v. v. i., a Eleonóra Petrovičová
Foto: TASR