Aktuality

Vďaka úspešnej reintrodukcii a prirodzenému rastu populácie sa bobor európsky (Castor fiber) stáva v Európe expandujúcim druhom. Bobry sa rýchlo rozšírili v druhej polovici 20. storočia, obzvlášť v oblastiach v povodí Dunaja. V súčasnosti sa väčšina súvislej populácie nachádza v stredných a východných častiach európskeho kontinentu a veľká populácia v Nórsku a vo Švédsku. Napriek rastu bobrej populácie nie je úloha bobra ako potencionálneho zdroja patogénov prenášaných vodou úplne jasná alebo sa často odvodzuje z nepriamych údajov.

„S cieľom rozšíriť poznatky o parazitofaune chránených bobrov vyskytujúcich sa na Slovensku sme mikroskopicky aj analýzou DNA vyšetrovali vzorky trusu voľne žijúcich bobrov zozbieraných v blízkosti  bobrích nôr a hrádzí z troch lokalít, a to v povodí rieky Topľa, Poprad a Dunaj. Vo vyšetrených vzorkách boli prítomné jednobunkové parazitické organizmy, ktoré vykazujú zvýšené riziko prenosu na iné druhy zvierat, ale aj ľudí - mikrosporídie Enterocytozoon bieneusi (genotyp D) a Encephalitozoon intestinalis, ako aj potenciálne zoonózny druh Cryptosporidium proliferans,“ uvádzajú vedci a vedkyne z Laboratória environmentálnej parazitológie Parazitologického ústavu SAV, v. v. i., v Košiciach.

Zaznamenali aj nový subtyp rodu Blastocystis, pričom ide zároveň o prvý nález tohto druhu parazita u bobrov vôbec.

„Z našich výsledkov vyplýva, že úsilie o ochranu prírody pri obnove populácií bobrov by sa malo zamerať nielen na zvyšovanie počtu ohrozených druhov živočíchov vo voľnej prírode, ale aj na sledovanie ich patogénov, ktoré môžu mať dopad na zdravie iných zvierat a ľudí. Podrobnejší výskum patogénov u vodných cicavcov prispeje k lepšiemu pochopeniu epidemiológie vodou prenosných ochorení, ktoré majú potenciál zoonózneho alebo medzidruhového prenosu,“ dodáva výskumný kolektív.

Zdroj informácií: doc. RNDr. Ingrid Papajová, PhD., vedúca Laboratória environmentálnej parazitológie, PaÚ SAV, v. v. i.;

Spracovala: Monika Tináková

Ilustračný obrázok: Canva.com