Začal sa projekt REACH zameraný na jednu z najagresívnejších foriem rakoviny
Medzinárodný projekt REACH zameraný na výskum duktálneho adenokarcinómu pankreasu, jednej z najsmrteľnejších foriem rakoviny, v týchto mesiacoch odštartoval. Jedným z riešiteľov projektu, ktorý získal financovanie v rámci nadnárodnej výzvy TRANSCAN 3 2023 Translačný výskum epigenetiky rakoviny, je Biomedicínske centrum SAV, v. v. i. (BMC SAV). Výsledky môžu prispieť k vývoju účinnejšej personalizovanej liečby.
Projekt s názvom „Reversing Epitranscriptomic Alterations for Chemosensitization of Pancreatic Cancer“ (Zvrátenie epitranskriptomických zmien na chemosenzibilizáciu nádorov pankreasu) realizuje konzorcium piatich inštitúcií zo štyroch rôznych krajín – Španielska, Slovenska, Nemecka a Lotyšska. Koordinuje ho Dr. Bruno Sainz Anding zo španielskeho Výskumného ústavu zdravia Ramón y Cajal (IRYCIS). Zodpovednými riešiteľmi sú Dr. Božena Smolková z BMC SAV, Dr. Sylvia Wagner z inštitútu z Fraunhofer-Gesellschaft (Nemecko), Dr. Vita Rovite z Latvian Biomedical Research and Study Centre (Lotyšsko) a Dr. Justo Castaño z Maimonides Biomedical Research Institute of Córdoba (Španielsko).
Projekt REACH, ktorý potrvá 36 mesiacov, odštartoval úvodným stretnutím na pracovisku koordinátora v Madride. Zúčastnili sa ho výskumníčky a výskumníci z partnerských inštitúcií s cieľom podporiť spoluprácu, vymeniť si odborné poznatky a položiť základy strategického plánu potrebného pre úspešnú realizáciu projektu a maximalizáciu jeho prínosu pre spoločnosť.
Duktálny adenokarcinóm pankreasu (PDAC) síce nepatrí medzi najčastejšie formy rakoviny, no je jednou z najzávažnejších. Ide o veľmi agresívny typ nádoru, ktorého päťročná miera prežitia dosahuje iba 10 – 11 percent. Napriek novým možnostiam v onkologickej liečbe sa za posledných tridsať rokov pri PDAC dosiahol len malý pokrok.
Väčšina pacientov prežíva v priemere len 6 až 12 mesiacov po diagnostikovaní ochorenia. Zlá prognóza je často spôsobená tým, že nádor je prirodzene odolný voči bežnej liečbe, ako je chemoterapia a rádioterapia. Táto rezistencia súvisí s prítomnosťou špeciálnych buniek, takzvaných nádorových kmeňových buniek, ktoré sa správajú odlišne od ostatných nádorových buniek a dokážu sa liečbe lepšie prispôsobiť. Ich schopnosť odolávať terapii riadia zložité biologické procesy, akými sú epigenetické a epitranskriptomické mechanizmy, ktoré rozhodujú o tom, kedy sa gény zapnú alebo vypnú.
Cieľom projektu REACH je prispieť k riešeniu problému rezistencie skúmaním doteraz málo prebádanej oblasti, tzv. epitranskriptomiky. Zameriava sa najmä na to, ako špecifická chemická úprava RNA, konkrétne nazývaná N6-metyladenozín (m6A), môže ovplyvňovať odolnosť nádoru voči chemoterapii.
V projekte sa budú využívať mimoriadne malé častice, tzv. nanočastice, ktoré fungujú ako cielené nosiče liečiv priamo do nádorov a nádorových kmeňových buniek. Tieto liečivá, nazývané modulátory, majú za úlohu preprogramovať rozloženie chemických značiek RNA, a tým zvýšiť citlivosť nádoru voči inej liečbe.
V rámci projektu bude tento prístup testovaný na moderných predklinických modeloch, vrátane 3D bunkových kultúr, kde sa nádorové bunky kultivujú vo forme trojrozmernej štruktúry podobnej skutočnému nádoru v tele. Ďalším modelom budú tzv. xenografty, kde sa vzorky nádoru od pacienta implantujú na imunodeficientné myši, aby sa dalo ďalej sledovať správanie ľudského nádoru v experimentálnych podmienkach.
V prípade úspešnosti týchto predklinických testov sa ich výsledky môžu pretransformovať do vývoja účinnejšej, personalizovanej liečby s cieľom predĺžiť život pacientov s týmto agresívnym ochorením.
Text: IRYCIS; Božena Smolková a Ela Rybárová, BMC SAV, v. v. i.
Foto: archív Boženy Smolkovej