Aktuality

Svetový deň utečencov, ktorý je 20. júna, je každoročnou príležitosťou pripomenúť si, že za štatistikami a mediálnymi titulkami sa skrývajú konkrétne ľudské príbehy – príbehy tých, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, ako aj tých, ktorí im ponúkli pomoc a prijatie. V roku 2025 sa milióny utečencov a utečeniek, prevažne z Ukrajiny, usadili v krajinách Európy. Mnohí však nenašli útočisko v hlavných mestách, ale v menších, tzv. sekundárnych mestách v strednej a východnej Európe. Úloha týchto miest v integračnom procese je často nedocenená, hoci predstavuje kľúčový faktor pri budovaní inkluzívnejšej spoločnosti.

Aktuálny výskum Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., realizovaný v Košiciach, Brne, Krakove, Poznani, Miškovci a Užhorode, poukazuje na každodenné výzvy i zdroje nádeje, ktoré formujú skúsenosti vysídlených osôb v prostredí sekundárnych miest. Kým väčšina uvedených lokalít hostí utečencov a utečeniek prekračujúcich štátne hranice, Užhorod predstavuje špecifický prípad – ide o významné centrum pre vnútorne vysídlené osoby (IDPs), teda Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí boli prinútení opustiť svoje domovy, no zostali na území vlastnej krajiny. Napriek obmedzeným zdrojom a infraštruktúre prejavujú tieto mestá vysokú mieru adaptability a solidarity v reakcii na nútenú migráciu.

Skúsenosti neistoty – a odolnosti

V Košiciach, druhom najväčšom slovenskom meste, žije v súčasnosti takmer 9 000 ľudí so štatútom dočasného útočiska. Jedna z respondentiek v rámci nášho výskumu uviedla: „Nikdy sa nestalo, že by nám Slovák odmietol pomôcť. Ale najťažšie je to pre deti... nevidieť svetlo na konci tunela.“

Popri prejavoch empatie však mnohí zažívajú aj diskrimináciu a vylúčenie. V Brne čelil ukrajinský muž posmeškom a znevažovaniu zo strany kolegov. V Miškovci deti zažívali xenofóbne útoky zo strany spolužiakov. Napriek týmto skúsenostiam mnohí utečenci a utečenky poukazovali na význam medziľudských vzťahov pri zvládaní traumy a hľadaní zmysluplného života v novej krajine: „Keď som si našla českú kamarátku, môj život sa znova začal,“ uviedla jedna respondentka.

Keď sú rozhodujúce miestne iniciatívy

Kľúčovú úlohu v integrácii utečencov a utečeniek zohrávajú nie národné politiky, ale lokálne iniciatívy. V mestách ako Poznań boli zriadené migračné rady a viacjazyčné informačné služby, Košice prijali vlastnú integračnú stratégiu a v Brne prebieha koordinácia medzi samosprávou a mimovládnymi organizáciami.

V mestách ako Košice a Užhorod viac než 40 % respondentov a respondentiek uviedlo neistotu, či v danom meste zostanú dlhšie než päť rokov – čo odráža krehké podmienky integrácie a nevyjasnený pocit prijatia.

V mnohých prípadoch zohrali rozhodujúcu úlohu mimovládne organizácie, ktoré často nahrádzali alebo dopĺňali nedostatočné verejné služby. Najčastejšie využívanými formami podpory boli jazykové kurzy, kultúrne aktivity, pomoc pri zamestnávaní a právne poradenstvo. V Brne a Užhorode viac než polovica respondentov a respondentiek uviedla, že aspoň raz využila služby poskytované občianskym sektorom.

Integrácia ako proces – nie cieľová stanica

Integrácia nie je jednorazová udalosť, ale dlhodobý a komplexný proces, ktorý presahuje rámec formálneho prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, bývaniu či zamestnaniu. Kľúčovú úlohu zohrávajú aj každodenné interakcie – vo verejnom priestore, na školách, pracoviskách či v komunitách. Dôveryhodné inštitúcie, komunitní mediátori a medziľudské väzby môžu zásadne ovplyvniť, ako jednotlivci zvládajú život v novom prostredí.

Svetový deň utečencov je zároveň príležitosťou poďakovať sa hostiteľským komunitám, ktoré v podmienkach neistoty prejavili ochotu deliť sa o priestor, zdroje i solidaritu. Hoci tlak na verejné služby a inštitúcie je citeľný, skúsenosti ukazujú, že ak sa integrácia vníma ako spoločný občiansky projekt, jej prínosy sa premietajú do odolnejších, súdržnejších a otvorenejších miest.

Na Svetový deň utečencov by sme sa nemali obmedziť len na symbolické vyjadrenie podpory. Potrebné je aktívne počúvanie – ľudí s migračnou skúsenosťou, miestnych aktérov a tých, ktorí hľadajú riešenia zdola. Integrácia nevzniká na papieri – odohráva sa v školách, na pracoviskách,  detských ihriskách a v komunitných centrách. Práve v týchto každodenných priestoroch sa začína skutočná práca na spoločenskom začlenení.

***

Výskum podporil Medzinárodný vyšehradský fond (č. 22330013), projektom s názvom Výzvy, ktorým čelia ukrajinskí utečenci v sekundárnych mestách strednej a východnej Európy: Podpora inklúzie a sociálnej súdržnosti prostredníctvom inkluzívnych verejných priestorov, a Programom grantov pre postdoktorandov SAV „PostdokGrant“ (č. APD0061), projektom Navigácia v zložitých podmienkach: Zlepšovanie možností integrácie pre ukrajinských odídencov a odídenkyne v strednej a východnej Európe.

Viac informácií o prebiehajúcom výskume

Text: Jana Papcunová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.

Foto: canva.com