Aktuality

Už 6. ročník podujatia Floristický minikurz v Bratislave, ktorý organizuje Slovenská botanická spoločnosť pri SAV v spolupráci s Botanickým ústavom Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV (BÚ CBRB SAV), v. v. i., sa konal v sobotu 14. júna 2025. Podujatie je určené najmä amatérskym záujemcom o poznávanie divorastúcich cievnatých rastlín priamo v teréne a obvykle sa koná počas dvoch dní.

Vzhľadom na to, že o tri týždne (6. – 11. júla 2025) čaká botanikov na Slovensku tzv. Veľký Floristický kurz v Lučenci uskutočnil sa minikurz len počas jedného dňa.

Trasa tohtoročného bratislavského minikurzu viedla ku krajinársky pôsobivému Chorvátskemu ramenu v Bratislave-Petržalke, ktoré sme v rámci histórie minikurzov navštívili po prvý raz. Cieľom bolo preskúmať najjužnejšiu časť ramena a priľahlé biotopy v úseku medzi Antolskou ulicou a čistiarňou odpadových vôd.

Výklad a určovanie rastlín na trase zabezpečili pracovníci BÚ CBRB SAV Iva Hodálová, Jana Májeková, Dominik Roman Letz a Pavol Mereďa. Podujatia sa zúčastnilo 15 záujemcov a v území sa podarilo zaznamenať takmer 250 divorastúcich taxónov (druhov, krížencov a vnútrodruhových taxónov) cievnatých rastlín.

Najväčším lákadlom na trase bolo rastlinstvo viazané na teplé stojaté vody Chorvátskeho ramena, kde sme okrem nápadnej, zákonom chránenej, leknice žltej (Nuphar lutea) a vysadených záhradných kultivarov lekna bieleho (Nymphaea sp.), obdivovali aj ďalšie menej nápadné ohrozené druhy, ako červenavec uzlatý (Potamogeton nodosus), stolístok praslenatý (Myriophyllum verticillatum) a zákonom chránenú mäsožravú vodnú rastlinu, bublinatku nebadanú (Utricularia australis).

Brehy teplých vôd spestrovali ďalšie vzácne močiarne druhy, spomedzi ktorých zaujali najmä iskerník jedovatý (Ranunculus sceleratus), kosatec žltý (Iris pseudacorus) a lipkavec podlhovastý (Galium elongatum), ktorého výskyt na území Bratislavy bol doposiaľ nejasný.

Nemenej zaujímavým biotopom v bezprostrednom okolí Chorvátskeho ramena sú aj priľahlé lúky a zvyšky lužných lesov. V nich sme zaznamenali viaceré ďalšie vzácne druhy, vrátane dvoch orchideí – kruštíka širokolistého (Epipactis helleborine) a prilbovky bielej (Cephalanthera damasonium). Tento biotop bol bohatý aj na viaceré zriedkavo splanievajúce nepôvodné rastliny, ktoré mali v Bratislave doposiaľ známe len dve-tri lokality splaneného výskytu: dráč Julianin (Berberis julianae), lesknica kanárska (Phalaris canariensis) a lieska turecká (Corylus colurna). Poznanie flóry Bratislavy, ale aj Slovenska sa aj vďaka týmto nálezom darí neustále spresňovať a aktualizovať.

V navštívenom území sme, žiaľ, zaznamenali aj viaceré negatívne botanické javy súvisiace so šírením nepôvodných inváznych rastlín. Našli sme tu viacero zákonom zadefinovaných inváznych druhov ako ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), javorovec jaseňolistý (Acer negundo), krýdlatka česká (Fallopia ×bohemica), pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea). Okrem nich sa v území vyskytujú aj viaceré ďalšie invázne rastliny, ktoré sa do vyhlášky zatiaľ nedostali. Z nich najviac zaujalo intenzívne šírenie nepôvodného severoamerického jaseňa pensylvánskeho (Fraxinus pennsylvanica), ktorý bol pred jedným-dvoma desaťročiami v našich končinách vzácnym druhom, dnes sa však intenzívne šíri na brehoch vôd na celom juhozápadnom Slovensku.

Náš výskum ukázal, že nepôvodné rastliny tvoria už približne štvrtinu rastlinstva Chorvátskeho ramena a jeho bezprostredného okolia. Treba dúfať, že ich vplyv sa do budúcna nebude v území výraznejšie zväčšovať, aby nám druhovo pestrá a vzácna flóra tejto prírodnej perly Petržalky postupne celkom nezanikla.

Text a foto: Pavol Mereďa, ml., Botanický ústav CBRB SAV, v. v. i.