Aktuality

Veda je umenie a umenie je veda. Jedno z najčastejších citátov, ktoré potvrdzujú skryté (aj odkryté) čaro oboch sfér. Vo štvrtok 22. mája 2025 rezonovalo mnohonásobne. V bratislavskom Divadle Aréna sa so svojimi spolupracovníkmi, hosťami z diplomatického sveta i priateľmi lúčil prof. Pavol Šajgalík, ktorý začiatkom júna končí vo funkcii predsedu Slovenskej akadémie vied. Lúčil aj ďakoval – za desať rokov krásnych chvíľ aj za desať rokov rôznych bojov.

Sú to však hlavne zmiešané pocity, s ktorými odchádzam z tejto stoličky, povedal v úvode. „Veľmi veľa sme počas tých desiatich rokov bojovali. Začali sme bojom už len o samotnú existenciu SAV, druhým veľmi výrazným bol boj o rozpočet akadémie,“ menoval Pavol Šajgalík a ocenil vtedajšiu pomoc iniciatívy Veda chce žiť. O nič menší nebol ani dlhotrvajúci a stály boj o študentov a mladých ľudí či boj za transformáciu ústavov akadémie na verejné výskumné inštitúcie. „Veľkým bojom pre mňa aj celú spoločnosť bol boj za pravdu o vakcinácii, boj proti hoaxom a boj za vedecky podložené tvrdenia, za morálne a etické princípy.“ Napriek únave a strachu zo stavu spoločnosti, si Pavol Šajgalík uvedomuje, že SAV nie je v týchto zápasoch sama. „Sú v tom s nami univerzity či iné ústavy, cítime podporu umelcov a v neposlednom rade aj všetkých slovenských prezidentov,“ uviedol lúčiaci sa predseda akadémie. Osobitnú pozornosť v jeho rozlúčkovej rekapitulácii si zaslúžila Akadémia vied ČR, ktorej zástupcovia rovnako nechýbali na podujatí a ktorá nie raz stála pri SAV a jej predstaviteľoch. Vďaka predsedu SAV patrila všetkým, ktorí prišli do divadla Aréna – a možno si spoločne tie roky zrekapitulovali. Aréna im ako najstaršie divadlo v Bratislave (1828) s radosťou i vážnosťou rada otvorila náruč. Jej riaditeľa Juraja Kukuru a Pavla Šajgalíka totiž spája nemálo vecí. „Jednoducho veda je umenie a umenie je veda,“ opätovne zdôraznil vo svojom krátkom príhovore riaditeľ divadla. Láska k vede a umeniu sa v tomto prípade dokonca prelína tak, že syn hereckej ikony Philipp je významný fyzik na Univerzite Oxford a čerstvý člen Kráľovskej akadémie vied, dcéry Pavla Šajgalíka začínali svoju pracovnú kariéru práve v divadle Aréna. Nemenším dôkazom tohto prieniku je aj Detská univerzita, myšlienkové dieťa Juraja Kukuru.

Tretí príhovor oficiálnej časti patril budúcemu predsedovi SAV – jadrovému fyzikovi Martinovi Venhartovi. „Cítim všetky oči aj uši, ktoré ma pozorujú, počúvajú a okamžite porovnávajú,“ konštatoval a jedným dychom dodal, že to tak aj dlho bude. „Osem rokov som mal tú česť stáť po boku Pavla Šajgalíka, sledovať ho a učiť sa,“ uviedol Martin Venhart a dodal, že to mu dáva veľkú výhodu – rovnako porovnať a zamyslieť sa, ako by konal jeho predchodca. „Keď mi bude úzko, viem, že sa mám kde ísť poradiť,“ zhrnul a poďakoval Pavlovi Šajgalíkovi za všetko, čo ho naučil pri vedení, ale aj vede. „Veľká vďaka však patrí za odvahu, ktorú si mal, keď si svoju dôveru vložil do 40-ročného kolegu a poveril ho svojím zastupovaním. To svedčí o skutočnej veľkosti človeka a nikdy ti to nezabudnem,“ zhrnul budúci predseda SAV a ubezpečil, že akadémia svoje smerovanie meniť nebude a naďalej bude poukazovať na extrémnu dôležitosť základného výskumu. Svoje poďakovanie smeroval aj k odchádzajúcim členom predsedníctva a tichú spomienku venoval aj Márii Omastovej, jeho dlhoročnej členke.

Pavol Šajgalík sa po ukončení funkčného obdobia vracia k vedeckej práci a budúci predseda SAV mu odkázal: „Veda je absolútne nádherná, uži si ju!“

Text: Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková