Aktuality

Systém sledovania meteorologického požiarneho nebezpečenstva v kalamitných lesných porastoch riešený spoločným výskumom Ústavom hydrológie SAV, v. v. i., Ústavom vied o Zemi SAV, v. v. i., a Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene je efektívny a má svoje opodstatnenie. Potvrdilo sa to pri nedávnom lesnom požiari v katastri obce Bobrovec, v oblasti nachádzajúcej sa v Tatranskom národnom parku.

Požiar vypukol 3. mája 2025 v lokalite pod vrchom Mních, v nadmorskej výške približne 1300 m na nevyťaženom kalamitisku starých smrekových porastov. Zasiahnuté územie spadá do tretieho stupňa územnej ochrany podľa platnej legislatívy ochrany prírody. „V neďalekej lokalite Červenec sa nachádza spoločný lesnícko-hydrologický výskumný objekt, kde realizujeme experimentálne výskumné práce zamerané na sledovanie vplyvu mikroklímy na vznik meteorologického požiarneho nebezpečenstva (MPN),“ vysvetľuje Jaroslav Škvarenina z Ústavu vied o Zemi SAV a Lesníckej fakulty TU Zvolen. MPN označuje pravdepodobnosť vzniku a šírenia požiaru v prírodnom prostredí, ktorá je podmienená aktuálnymi a predpokladanými meteorologickými podmienkami.

„Prevádzkujeme niekoľko digitálnych mikroklimatických staničiek umiestnených tak, aby reprezentovali mikrometeorologické pomery horských smrečín TANAP-u. Nebezpečenstvo lesného požiaru v týchto oblastiach zvyšuje akumulácia vysoko horľavého podkladu vo forme suchého drevného materiálu (polámané stromy, konáre, ihličie), prítomného v dôsledku nespracovania vetrovej a podkôrnikovej kalamity,“ približuje Jaroslav Vido a Paulína Nalevanková z Lesníckej fakulty TU Zvolen.

MNP sa určuje na základe výpočtu meteorologického požiarneho indexu (Fire Weather Index), čo je kvantitatívny ukazovateľ, ktorý hodnotí pravdepodobnosť vzniku požiaru v prírodnom prostredí na základe aktuálnych, resp. aj predpovedaných meteorologických podmienok. Medzinárodná klasifikácia stanovuje 5 stupňov meteorologického požiarneho nebezpečenstva lesov: 1 - veľmi nízke, 2 - nízke, 3 - stredné, 4 - vysoké, 5 - veľmi vysoké.

„Z meraní na lokalite Červenec možno konštatovať, že lesnému požiaru predchádzalo teplé, suché a veterné počasie. Dňa 2. mája bola zistená extrémne nízka relatívna vlhkosť vzduchu (23,7 %) a 3. mája okolo 14. hodiny kulminovala teplota vzduchu ku 22 °C. Postupne sa tak vytvorili podmienky stredného (3) až veľmi vysokého (5) požiarneho nebezpečenstva. V čase pravdepodobného vzniku lesného požiaru bol monitorovaný vysoký (4) stupeň rizika vzniku požiaru. Nebezpečenstvo požiaru a následného šírenia už vzniknutého ohňa umocnila aj intenzívna veternosť v noci z piatku na sobotu, a tiež počas celej soboty 3. mája,“ spresňujú Martin Jančo a Michal Danko z Ústavu Hydrológie SAV v. v. i.

„Na mieste zasahovali profesionálni hasiči z Liptovského Mikuláša, ako aj dobrovoľné hasičské zbory z Bobrovca a okolitých obcí. Veľké množstvo ohnísk pomáhali likvidovať hasiči z Modulu pozemného hasenia skupiny Stred a Východ pomocou dvoch vrtuľníkov UH-60M Black Hawk ministerstva obrany SR, pretože prístupnosť kalamitných oblastí bola pre hasičskú techniku veľmi ťažká“ uvádza Milan Ostrihoň z Hasického a záchranného zboru.

Veronika Lukasová z Ústavu vied o Zemi SAV dodáva, že s likvidáciou požiaru pomohlo významným spôsobom aj počasie. V sobotu podvečer došlo na území Liptova k výskytu intenzívnych zrážok (8,5 mm), ktoré prispeli k spomaleniu a následne k zastaveniu šírenia požiaru. Pretrvávajúce daždivé počasie v nasledujúcich dňoch pomohlo pri likvidácii zvyškových ohnísk a stabilizácii požiarnej situácie v postihnutej lokalite pod vrchom Mních. Plocha zhoreniska dosiahla 6,1 ha, konštatoval na záver Tomáš Hrtko z urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec.

Spracoval: Jaroslav Škvarenina, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., a Lesnícka fakulta TU Zvolen

Foto: J. Škvarenina, M. Jančo, M. Ostrihoň, Tomáš Hrtko, archív HaZZ