Aktuality

Na pôde Filozofického ústavu (FiÚ) SAV, v. v. i., sa 24. apríla 2025 uskutočnila odborná konferencia venovaná 50. výročiu Helsinskej konferencie – Zmeny ústavy a problém autonómie so zreteľom na ľudské práva. Podujatie sa zameralo na aktuálne otázky ústavných zmien a ich dôsledky na občianske slobody. Konferenciu zastrešili riaditeľ FiÚ SAV doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD., a neoficiálne aj dezignovaný veľvyslanec SR v ČR prof. Dr. Phil. Martin Muránsky, PhD.

Podujatie sa konalo v rámci výskumného projektu VEGA zameraného na vzťah medzi individuálnou a kolektívnou autonómiou. Medzi hlavnými rečníkmi boli odborníci z oblasti práva aj filozofie z viacerých slovenských a českých univerzít.

Konferenciu otvoril štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR doc. JUDr. Milan Hodás, PhD., ktorý sa venoval otázkam viacúrovňového konštitucionalizmu a interakcii národných a nadnárodných právnych systémov. Poukázal na význam ústavného dialógu pri ochrane základných práv a materiálneho jadra ústavy v kontexte členstva SR v EÚ a objasnil možné zdroje pnutia medzi právnymi systémami na viacerých úrovniach. Z hľadiska plánovaných zmien Ústavy SR je táto téma veľmi aktuálna.

Príspevok doc. JUDr. Branislava Fábryho, PhD., analyzoval vývoj slovenskej ústavy, jej flexibilitu a význam zrozumiteľnosti pri jej zmenách, ako aj možnosti a limity jej úprav. Uviedol, že „zrozumiteľnosť ústavných zmien je veľmi dôležitým kvalitatívnym znakom a súčasťou ochrany ústavnej identity“. Doplnil, že v období vzniku Ústavy SR existoval predpoklad, ktorý bral ohľad na dynamiku vzniku republiky a Ústavy SR. Z tohto dôvodu bolo možné predpokladať jej doplnenie, čomu pripisuje aj v zásade flexibilnú možnosť podmienok pre jej zmenu platnú aj v súčasnosti.

Prednáška doc. JUDr. Jána Štefanicu, PhD., poukazovala na to, že Helsinská konferencia, známa ako Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe, sa konala v roku 1975 vo fínskych Helsinkách a predstavovala v čase studenej vojny významný diplomatický a politický míľnik. Jej hlavným výsledkom bola Helsinská záverečná dohoda, ktorá síce nebola právne záväzná, ale mala silný spoločenský rozmer. Príkladom je situácia vo vtedajšom Československu – na závery konferencie sa odvolávalo aj vedenie a členovia Charty 77. Docent Štefanica okrem iného uviedol: „Práve záväzok k ľudským právam a autonómii jednotlivca v občianskej a politickej spoločnosti sa neskôr stal dôležitým argumentom pre disent vo východnom bloku.“

Veľvyslanec Martin Muránsky vo svojom vstupe predstavil projekt VEGA, v rámci ktorého sa konferencia konala, a objasnil jeho súvislosti s konferenciou. V nadväznosti na predchádzajúce príspevky upozornil na filozofické aspekty suverenity a ľudských práv ako ideového základu moderného demokratického štátu. Upozornil, že v tomto koncepčnom rámci sa ľudské práva nevnímajú len ako súbor individuálnych nárokov, ale aj ako „výraz ducha verejnej slobody, ktorý legitimizuje moc a zároveň ju limituje“. Martin Muránsky zdôraznil potrebu obohacovať vedecký aj verejný diskurz o právne, filozofické a historické dimenzie konceptu ľudských práv.

V popoludňajšej časti zaznela pozvaná prednáška JUDr. Davida Kolumbera, Ph.D., z Masarykovej univerzity Ľudské práva a ich normatívne zdroje v Československu. Predstavil v nej vývoj ľudských práv na našom území od Rakúsko-Uhorska po Československo. Ukázal, ako historické právne dokumenty ovplyvnili úroveň ochrany ľudských práv v období prvej republiky.

Súčasťou programu bola aj živá diskusia, do ktorej sa zapojili akademici, doktorandi, študenti a odborníci z praxe vrátane právničky Mgr. PhDr. Heleny Drappanovej, ktorá poskytla pohľad z advokátskej praxe v oblasti ochrany ľudských práv. Diskutovalo sa o konkrétnych dôsledkoch ústavných zmien na každodenný život, ako aj o ekologických právach.

Konferencia potvrdila potrebu interdisciplinárneho prístupu k problematike ústavnosti a právneho štátu a otvorila priestor pre pokračovanie odborného dialógu aj v medzinárodnom kontexte. Nastolená medzinárodná spolupráca bude pokračovať ďalším kolom konferencie, ktoré sa uskutoční v Českej republike.

Spracoval: Jakub Švec, Filozofický ústav SAV, v. v. i.

Foto: FB štátneho tajomníka Milana Hodása, Jakub Švec, FiÚ SAV, v. v. i.