Aktuality

Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom nacistického Nemecka na Poľsko. Spoločne s nemeckými divíziami sa na útoku proti Poľsku podieľala aj armáda ľudáckej Slovenskej republiky, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom. O niekoľko dní po nemeckom útoku, na základe tajného dodatku paktu Molotov-Ribbentrop z augusta 1939, 17. septembra 1939 vpadla do Poľska z východu  aj sovietska Červená armáda, čím sa poľský štát ocitol medzi dvoma agresormi. V jarných a letných mesiacoch roku 1939 bolo evidentné, že taktika appeasmentu, teda ústupkov požiadavkám nacistického Nemecka zo strany Francúzska a Veľkej Británie, zlyhala a obidva tieto štáty nakoniec vyhlásili, v reakcii na prepadnutie Poľska, vojnu nacistickému Nemecku. Po viac ako dvoch desaťročiach začal ďalší globálny konflikt, ktorý mal však v mnohých ohľadoch odlišný charakter. 

Winston Churchill odmietol pristúpiť na mierovú dohodu s Nemeckom

V priebehu druhej svetovej vojny sa bojovalo od nórskeho Narviku po púšte Cyrenaiky, od Gibraltáru po Arktídu a ťažisko bojovej činnosti sa s rokom 1941 prenieslo aj do Ázie a Tichomoria.  Nacistickému Nemecku a jeho spojencom, medzi ktorých patrila aj ľudácka Slovenská republika, sa podarilo v priebehu prvej fázy konfliktu niekoľko zásadných úspechov.  Mobilná taktika blitzkriegu, keď len v priebehu niekoľkých týždňov porazili Poľsko a neskôr aj Dánsko, Nórsko a hlavne Francúzsko, šokovala mnohých oponentov nacistov. „Jedným z prvých zlomových bodov, ktoré v konečnom efekte zavážili pri porážke nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne, bol fakt, že Veľká Británia pod vedením Winstona Churchilla odmietla pristúpiť na mierovú dohodu s nacistickým Nemeckom a pokračovala v boji,“ zdôrazňuje Martin Posch z Historického ústavu SAV, v. v. i. Po tom, ako nacistické Nemecko obrátilo svoju agresiu na východ a v júni 1941 zaútočilo na Sovietsky zväz a Adolf Hitler neuvážene vyhlásil vojnu Spojeným štátom americkým v decembri 1941, bola dotvorená koalícia veľkých štátov, ktorá spoločne s tzv. junior partnermi, medzi ktoré môžeme radiť aj Československo, dosiahla v máji 1945 bezpodmienečnú kapituláciu nacistického Nemecka.  „Pri spojení geografickej polohy Veľkej Británie, priemyselnej sily Spojených štátov amerických a početnosti jednotiek  Sovietskeho zväzu sa dotvorila v mierových časoch nepredstaviteľná aliancia, ktorej spoločným cieľom bola porážka nacistického Nemecka,“ prízvukuje historik.

Zahynulo 47 miliónov civilistov

Druhá svetová vojna bola odlišná od mnohých predchádzajúcich konfliktov. Jedným z rozdielov bol rozsah utrpenia civilného obyvateľstva. Vďaka masovému nasadeniu letectva či delostrelectva sa zmazala hranica medzi frontom a zázemím. Bombardovanie civilného obyvateľstva bolo počas vojny používané ako bežný prostriedok za účelom oslabenia morálky civilného obyvateľstva nepriateľa.  Zároveň, na územiach, ktoré ovládlo nacistické Nemecko, prebiehalo aktívne prenasledovanie celých skupín obyvateľstva, a to na základe náboženskej alebo etnickej príslušnosti.  Počas holokaustu bolo zavraždených šesť miliónov Židov a ďalšie milióny preživších zažili obrovské utrpenie v koncentračných táboroch. „Nacisti prenasledovali aj Rómov, homosexuálov, ľudí zo zdravotným znevýhodnením a ďalšie skupiny obyvateľstva. Mnohí z nich boli väznení v koncentračných táboroch alebo boli zavraždení vo vyhladzovacích táboroch resp. špeciálnymi jednotkami, ktorých účelom bola likvidácia civilného obyvateľstva,“ približuje Martin Posch.

Rozdiel voči predchádzajúcim konfliktom je evidentný aj pri porovnaní celkových strát. „Vojakov v konflikte počas celého jeho trvania zahynulo odhadom 25 miliónov, zatiaľ čo civilistov až 47 miliónov.  Straty na životoch sa nevyhli ani územiu bývalého Československa. Podľa údajov Vojenského historického ústavu boli celkové straty na životoch približne  365 000 obyvateľov. Z toho v koncentračných a vyhladzovacích táboroch zahynulo približne 235 000 osôb,“ spresňuje vedec. Vzhľadom na počet obetí, dodnes prebieha výskum spojený s upresňovaním údajov o obetiach a tento výskum prebieha aj na Historickom ústave SAV, v. v. i.

SNP – jedno z najvýznamnejších protinacistických povstaní

V reakcii na represívnu a genocídnu politiku nacistického Nemecka sa kreoval odboj nielen v zahraničí, ale aj na územiach, ktoré obsadili štáty Osi. Na mnohých miestach európskeho bojiska je možné nájsť zastúpenie odbojárov a odbojárok, ktorí pochádzali z územia dnešného Slovenska. Jedným z najvýznamnejích činov rezistencie na našom území je samozrejme Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944 a patrí medzi jedno z najväčších protinacistických povstaní počas druhej svetovej vojny. Mnoho odbojárov a odbojárok sa regrutovalo aj z radov civilistov, ktorí boli nútene nasadení na prácu v nacistickom Nemecku alebo ním okupovaných územiach. Otrasné pracovné podmienky, v akých ľudia boli nútení pracovať, tiež prispeli k vysokému počtu civilných obetí tohto konfliktu.

Utrpenie pokračovalo

Utrpenie spôsobené vojnou sa neskončilo podpisom kapitulácie 8. mája 1945. Ešte niekoľko dní po jej podpise prebiehali bojové strety, napr. aj na území dnešnej Českej republiky, kde sa príslušníci nemeckých jednotiek pokúšali prebojovať smerom na západ a dostať sa tak do amerického a nie sovietskeho zajatia. Aj po ukončení bojov však situácia v Európe bola zložitá – milióny ľudí sa nachádzali mimo svoje domovy a materské krajiny, prišli o svojich najbližších a väčšinou miest prešli boje, ktoré vážne poškodili hospodárstvo celých krajín. Mnohým tým, ktorí prežili hrôzy druhej svetovej vojny hrozil hlad a medzi spojeneckými veliteľmi existovali aj obavy z vypuknutia hladomoru v povojnovom období.

Osemdesiate výročie konca bojov druhej svetovej vojny v Európe je preto nielen spomienkou na vojenské víťazstvo Spojencov a porážku nacistického Nemecka, ale aj varovaním pred dôsledkami nenávisti, agresie a ponižovania a odopierania ľudskej dôstojnosti celým skupinám obyvateľstva. „V dobe, keď sa opätovne dejiny používajú aj ako propagandistická zbraň na vojnových a politických frontoch, je dôležité si uvedomovať komplikovanosť priebehu tohto globálneho konfliktu a tiež aj poznať cestu, ktorá k jeho vypuknutiu viedla,“ dodáva historik Martin Posch z Historického ústavu SAV, v. v. i.

Spracoval: Martin Posch, Historický ústav SAV, v. v. i.

Foto: TASR/archív

Prečítajte si tiež Osudy vedcov v tieni vojny v najnovšom čísle časopisu Akadémia/Správy SAV