Aktuality

Na Slovensku máme komunitu okolo 400 ľudí ktorí sa dožili sto rokov. Toto číslo sa dynamicky mení a presná hodnota nie je rozhodujúca. Dôležité je, že 23. apríla 2025 sa vďaka prof. Ing. Jánovi Plesníkovi, DrSc., tento súbor zväčší presne o jedného. Slovenskí pôdohospodári si zároveň pripomenú 75. výročie založenia Výskumného ústavu živočíšnej výroby. Ján Plesník je jeho hlavným budovateľom a 32 rokov bol riaditeľom ústavu.

Plesníkovi rodičia odišli za prácou do Ameriky a chlapec vyrastal u príbuzných na kopaniciach. Už tam si vytvoril kontakt s prírodou. Vedel o všetkých hniezdach, norách a úľoch vo svojom revíri. „Mali by sme si viac vážiť včely,” pripomínal neskôr. „Ich vyhynutie by katastrofálne zasiahlo celú živočíšnu ríšu.” Šťastným obratom v jeho živote bolo rozhodnutie, že ho dajú na školy. Štúdium najmladšieho syna potom, ako majetok prevzali starší súrodenci, bolo na Slovensku časté riešenie. Štúdium bez nasledujúceho celoživotného zdokonaľovania nás však nespasí. „Sme jediný druh, ktorý sa tisícročia organizovane a úmyselne vyvražďuje,” delí sa Plesník o svoje ďalšie životné postrehy.

Priateľstvo s prof. Plesníkom ma neraz priviedlo do jeho ústavu v Lužiankach. Niekedy aj na vernisáž výstav slovenských maliarov, ktoré v galérii ústavu organizoval. V zasadačke v tej dobe dominovalo heslo Ľuďom chlieb a mier! „Vidíš to heslo?” spýtal sa ma raz dnes už nebohý prof. Alexander Sommer. „Jednoduché, apolitické, vnútorne organické. Čo potrebuje človek viac? Vieš kto ho vymyslel?” Hovorím mu, že asi on, keď ho tak chváli, ale nie. Vymyslel ho riaditeľ Plesník. Sommera prijal do ústavu napriek zlému kádrovému posudku. Podobne sa zachoval k prof. Jozefovi Bullovi. Jeho dvaja súrodenci emigrovali na Západ. „Dvaja emigrovali, ale piati tu ostali!” argumentoval Plesník a vedecká dráha jedného zo siedmich detí Bullovej rodiny mohla pokračovať.

Slovenskej akadémii vied skúsený manažer Plesník závidel, že počas celej svojej existencie si zachovala svoj názov a štruktúru. Koľkými transformáciami prešiel pôdohospodársky výskum! Uvedomovali sme si, akým stabilizačným prvkom pre SAV je jej zákon a politická autonómia. Pod Plesníkovým vedením ústav v Lužiankach vyrástol na špičkové pracovisko medzinárodného formátu. Keď sa v 90. rokoch ohlásili Belgičania, ktorí chceli svojich nitrianskych kolegov naučiť prenosu embryí, boli prekvapení, že túto techniku majú zvládnutú. Výbava pracoviska bola vtedy na rovnakej, ak nie na lepšej úrovni ako v Belgicku. Potom nastalo obdobie poklesu počtu zamestnancov a podpora vedy prechodne klesala. Z rozhodnutia ministra sa ústav zmenil na centrum. Nevedeli prečo, ale ja som to tušil. Predsa by sa centrum zase mohlo zmeniť na ústav.

Ján Plesník a jeho ústav vždy úzko spolupracovali so Slovenskou akadémiou vied. Cestu k sebe našli mnohé výskumné kolektívy a na vedúcej úrovni to boli rokovania s politickou sférou. Pamätné bolo spoločné presadenie zamestnancov SAV, poľnohospodárskeho výskumu a Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR do tzv. zdravotníckych mzdových tabuliek. Prof. Plesník má v SAV veľa priateľov, bol akademikom SAV pred rokom 1990 a je aj členom dnešnej Učenej spoločnosti Slovenska.

Na záver sa treba vrátiť k tajomstvám dlhovekosti. Medzi ľuďmi kolujú známe kaukazské recepty, asketickí derviši či jogging. Ján Plesník nám dáva návod ako túto métu dosiahnuť elegantne a bez veľkej fyzickej námahy. Jeho tajomstvo je dobroprajná povaha, nadhľad a zmysel pre humor. Raz sa mi zveril, že jeho kandidátom na ministra pôdohospodástva je Pavel Koncoš: „Má dva metre, 130 kg a trpaslíci sklamali.“ Osobnosť takého typu, ako je Plesník môže bez problémov povedať, čo si myslí. A to, že sa nám na staré kolená zhoršujú niektoré zmysly, najčastejšie sluch, nie je katastrofa. Neraz nie je žiadna strata nepočuť, čo sa na nás valí z éteru.

Milý Janko, prihovorím sa Ti na záver veršom R . Thákura: „Nech Tvoj život ďalej tancuje na ostrí času ako rosa na hrote listu!“

Text a foto: Štefan Luby, SAV