Aktuality

Poľsko-slovenský výskum na Tell el-Retábí trvá už od roku 2007. Doterajšie výsledky svojej práce členovia výskumného tímu zhrnuli v popularizačnej knižke Tell el-Retábí a príbeh jeho objavovania. Publikácia je určená širokej verejnosti, ktorá sa zaujíma o dejiny staroveku a Egypta či o výsledky vied, tvoriacich multidisciplinárny „orchester“ moderného výskumu. Podporuje ho Nadácia Aigyptos, od roku 2013 aj Ústav orientalistiky SAV, v. v. i., a Agentúra pre podporu výskumu a vývoja. Za poľskú stranu Fakulta archeológie Varšavskej univerzity a Poľské centrum stredomorskej archeológie v Káhire.

Publikáciu jej editori a spoluautori predstavili 10. apríla 2025 v Malom kongresovom centre SAV v Bratislave. So slávnostnými príhovormi vystúpili veľvyslanec Egyptskej arabskej republiky Ajman Alí Kamel a riaditeľ Ústavu orientalistiky SAV Emanuel Beška. Prezentáciu poctili svojou prítomnosťou aj budúci predseda SAV Martin Venhart, slovenskí veľvyslanci Igor Slobodník a Peter Zsoldos, viacerí archeológovia, arabisti, orientalisti a fanúšikovia starého Egypta. Podujatie moderoval šéfredaktor Historickej revue Jaroslav Valent.

„Myšlienka napísať knihu bola už skoršieho dáta. Nebolo však jednoduché jazykovo a časovo zosúladiť členov medzinárodného tímu, ktorí sa na výskume podieľali,“ vysvetli Jozef Hudec, spolueditor knihy. Výsledný produkt má 305 strán a 20 kapitol. Prehľad výskumných sezón v rokoch 2007 až 2023 tvorí 21. kapitolu. Spoluautormi sú odborníci zo Slovenska, Poľska, Egypta, Rakúska, Česka či Spojeného kráľovstva. Okrem egyptológov a archeológov z prvej časti knižky sa pera či klávesnice chopili aj antropologička, archeobotanička, geodetka, geofyzici, keramologička, pedológ či stavebný inžinier, ktorí prispeli do druhej časti. Nechýba ani príspevok k biblickým dejinám a kapitola redaktorky Slovenského rozhlasu Táni Kusej, ktorá desaťročia popularizovala prácu slovenských egyptológov. Vykreslený je tiež potenciál ďalšieho výskumu, nielen tellu, ale ja údolia Tumilát, v ktorom sa Retábí nachádza.

Kniha prezrádza aj nálezy, ktoré by egyptológov v budúcnosti najviac potešili.

Popri cudzojazyčných správach o výskume je publikácia prvým pôvodným textom v slovenčine o archeologickom výskume v Egypte, na ktorom sa podieľajú slovenskí bádatelia. Je bohato ilustrovaná a predstavuje najdôležitejšie nálezy doterajších sezón a ich význam pre celkové dejiny starého Egypta. Prináša plastický obraz života v staroveku, či už na sídlisku, alebo v pevnosti. Nechýbajú ani pohrebiská s predstavami o posmrtnej existencii. Farbisto však popisuje aj samotný proces výskumu v Egypte, vrátane denného režimu prác a života egyptológov.

Chronologicky sa obsah knihy pohybuje od tzv. Druhého prechodného obdobia (cca 1750 – 1550 pred Kr.), kedy značnú časť Egypta ovládali tzv. Hyksósi, až po ptolemaiovské obdobie (305 – 30 pred Kr.). Ťažiskom je najmä obdobie Novej ríše (cca 1550 – 1069 pred Kr.). Z neho na telle pochádzajú nálezy z doby slávnych vládcov 18. dynastie Thutmosseho III a faraónky Hatšepsuty či pevnosti faraónov 19. a 20. dynastie – Ramesseho II a Ramesseho III., brániace staroegyptskú ríšu pred útokmi zo severu a východu. Okrem toho pevnosti slúžili aj ako východiská výprav do Východnej púšte, na Sinaj, Arabský polostrov či do Syropalestíny. O týchto účeloch svedčia aj stopy spracovania medi a široké spektrum keramiky z celého východného Stredomoria.

Výnimočné nálezy z Tell el-Retábí, ktoré ovplyvnili viaceré pohľady na dejiny starého Egypta a celého regiónu, uvítala aj celosvetová vedecká komunita. Teraz si o nich môžu prečítať aj slovenskí čitatelia.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Zdroj: Jozef Hudec, Ústav orientalistiky SAV, v. v. i.

Foto: Katarína Gáliková