Diskusia o Milanovi Šimečkovi a jeho odkaze
Ústav pamäti národa a Veľvyslanectvo Českej republiky v Bratislave zorganizovali 5. marca 2025 podujatie pri príležitosti 95. výročia narodenia Milana Šimečku – vysokoškolského pedagóga, filozofa, publicistu, disidenta a politického väzňa. O jeho odkaze diskutovali Priv.-Doz. Dr. phil. habil. Dirk Dalberg, M. A. (Ústav politických vied SAV, v. v. i.), prof. JUDr. Jiří Přibáň, DrSc., (Ústavný súd ČR) a Michal Hvorecký (autor komiksu Súdruh disident).
Milan Šimečka sa narodil 6. marca 1930 sa v Novom Bohumíne. Patril k významným intelektuálom, ktorí sa postavili proti totalitnému režimu. Za jeho publicistickú činnosť ho prenasledovala Štátna bezpečnosť (ŠtB), zažil výsluchy, domové prehliadky a v rokoch 1981 – 1982 ho viac než rok väznili. Počas celého svojho života neúnavne písal a svojimi textami bojoval za slobodu a demokraciu.
Východiskom diskusie o Milanovi Šimečkovi boli jeho komentáre a kritika utópií. Tie by neboli skutočnými riešeniami. Ako upozornil Dirk Dalberg, utópie by sa v priebehu ich realizácie zvrhli na dystópie. Z tohto dôvodu Milan Šimečka odmietal politiku perestrojky Michaila Gorbačova. D. Dalberg, ktorý je okrem iného autorom publikácie Politické myslenie v československom disente: Egon Bondy, Miroslav Kusý, Milan Šimečka a Petr Uhl (1968-1989), v tejto súvislosti osobitne zdôraznil, že M. Šimečka požadoval od politikov pragmatické konanie. „To je zasa závislé od pluralizmu. Toto spojenie pragmatizmu a pluralizmu bolo v Šimečkovom myslení viditeľné v západných demokraciách. Tie síce nie sú ideálne, ale fungujú,“ zdôraznil politológ SAV.
Traja panelisti hovorili aj o tom, ako sa dostali do kontaktu so Šimečkovými prácami. Dirk Dalberg sa s nimi napríklad oboznámil počas študijného pobytu v Prahe.
Účastníci sa vyjadrili aj k otázke, prečo bol Milan Šimečka až do 60. rokov 20. storočia naklonený komunizmu. Vyjadrili pre to pochopenie, ale poukázali aj na to, že sa od neho odvrátil a urobil sebareflexiu.
Zdroj: Ústav politických vied SAV, v. v. i.
Foto: Simon Borsig, Ústav pamäti národa