Aktuality

Vo všeobecnej výzve APVV zameranej na mladú vedeckú generáciu, v ktorej bol prvýkrát nasadený systém panelového hodnotenia, dosiahli výrazný úspech pracoviská Slovenskej akadémie vied. V rade pre humanitné vedy sa do hodnotenia zaradilo 27 projektov, z toho 17 podali riešiteľky a riešitelia pôsobiaci na slovenských univerzitách a desať v SAV. V tvrdej konkurencii uspelo len jedenásť percent žiadateľov, pričom všetky tri úspešné projekty sa budú riešiť na pracoviskách SAV. Tento výsledok je jasným dôkazom kvality nastupujúcej generácie vedeckých pracovníčok a pracovníkov v humanitných odboroch SAV.

Nastupujúca vedecká generácia súťažila v sťažených podmienkach – pri takmer 500 podaných projektoch bola finančná alokácia na túto výzvu len 10 miliónov eur.

Anotácie projektov

Hudobné centrá na Slovensku pred rokom 1650: inštitúcie – repertoár – paralely

Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.

Projekt sa zameriava na výskum písomných prameňov z obdobia medzi rokmi 1200 – 1650 z územia Slovenska a na pramene slovenskej proveniencie v zahraničí. Kladie dôraz na hudobný repertoár, jeho šírenie v rôznom sociálno-kultúrnom prostredí (mestské centrá, cirkevné inštitúcie, jednotlivci) a hľadanie paralel v rámci stredoeurópskeho priestoru. Primárne hudobné pamiatky (rukopisy, inkunábule, tlače) prinášajú svedectvá o jednohlasom a viachlasom repertoári (koexistencia chorálu a skladieb franko-flámskej renesančnej polyfónie), o jeho aktuálnosti, kvalite alebo špecifikách (lokálne prvky). Sekundárne pramene (archívne dokumenty mestskej kancelárie, fary, kláštora alebo jednotlivca) sprístupňujú informácie o samotnej realizácii hudby v konkrétnej lokalite a inštitúcii. Na základe komplexného heuristického výskumu, kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy predpokladáme získanie nových poznatkov v oblastiach ako sú premeny hudobnej kultúry v hlavných centrách na Slovensku, premeny hudobného repertoára, sociálne a kultúrne vplyvy v hudbe, vplyvy náboženských a politických zmien na hudobnú prax a migráciu hudobného repertoáru  v európskom kontexte. Cieľom projektu je priniesť inovatívny pohľad a novú interpretáciu poznatkov o hudobnej kultúre na Slovensku v medzinárodnom kontexte.

Úloha identity v procese jazykovej emergencie

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, v. v. i.

S rastúcim spoločenským povedomím o potrebe rovnosti a rešpektu rastie i záujem jednotlivcov meniť svoje rečové správanie, jazykové postoje, spochybňovať stereotypy alebo sa dokonca vyhýbať niektorým (zastaraným) výrazom, ktoré by mohli byť vnímané ako urážlivé. Cieľom projektu je preto preskúmať, ako sa jazyková identita používateľov odráža vo vytváraní nových variet alebo v ich zániku. Charakteristickým koncepčným aspektom projektu je výskum jazyka v medziach ekolingvistiky, ktorá umožňuje zachytiť jazyk v širšom evolučnom kontexte, prijíma sa preto naturalizovaný pohľad na jazyk. Rámcový cieľ projektu zahŕňa tri výskumné perspektívy: 1. skúmanie rodovo inkluzívnej slovenčiny, 2. analýzu komunikačnej praxe v slovenských nárečiach a 3. štúdium sebaprezentácie Rusínov v slovenskom kontexte. Tieto výskumné perspektívy zahŕňajú nárečia ako teritoriálnu varietu, rodovo inkluzívnu slovenčinu ako národne uplatniteľnú komunikačnú iniciatívu a rusínčinu ako odlišný jazyk, o ktorého uznanie však museli jeho používatelia bojovať desaťročia. Projekt sa teda usiluje odstrániť medzeru v existujúcom výskume o tom, ako ľudia na Slovensku prežívajú a vyjadrujú v komunikácii svoju identitu (rodovo inkluzívna slovenčina, slovenské nárečia a rusínčina tvoria v projekte materiálovú bázu výskumu). Projekt vychádza z tézy, že prežívaná identita formuje jazykový prejav týchto používateľov, čo vedie k jeho odlišnosti od jazykovej normy. Štandardná slovenčina totiž nenapĺňa ich komunikačné potreby, a preto sa od nej prirodzene odchyľujú. Práve tento odklon je ústredným predmetom projektu.

Obraz Afriky v slovenskej spoločnosti a kultúre na konci 19. a začiatku 20. storočia

Ústav orientalistiky SAV, v. v. i.

Diskusie o Afrike a Afričanoch dnes často sprevádzajú rôzne stereotypy a rasové predsudky, ktoré majú svoj pôvod v období európskeho kolonializmu. Ide predovšetkým o obraz Afriky ako zaostalého či „temného kontinentu“ obývaného ľuďmi, ktorí sú v protiklade k všetkému, čo reprezentuje moderný západný svet. Takýto obraz Afriky začal dominovať v Európe od konca 18. a začiatku 19. storočia a to predovšetkým v súvislosti s atlantickým obchodom s africkými otrokmi. V podmienkach koloniálnej expanzie v druhej polovici 19. storočia vzrástol v celej Európe záujem o Afriku dovtedy nebývalým spôsobom, pričom africký kontinent sa naďalej zámerne vykresľoval ako temné a kruté miesto, obývané ľuďmi bez histórie, civilizácie a kultúry. Ako sa však tieto koloniálne reprezentácie, diskurzy a naratívy prejavovali vo vtedajšom slovenskom intelektuálnom a kultúrnom prostredí? Z pohľadu slovenských dejín išlo o dôležité obdobie, kedy slovenské intelektuálne elity zápasili za národnú emancipáciu Slovákov v Uhorsku a Habsburskej monarchii. Na druhej strane však do veľkej miery reprodukovali koloniálne reprezentácie Afriky a je argumentom tohto projektu, že sa vďaka tomu dokázali identifikovať ako príslušníci vyspelej európskej civilizácie. Zámerom výskumného tímu je preto preskúmať rôznorodosť obrazov a tém, akými boli Afrika a jej obyvatelia zobrazovaní v slovenskej tlači, literatúre, školstve, umení a v muzeálnych zbierkach v druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia. Projekt má tak ambíciu zasadiť moderné slovenské dejiny do rámca postkoloniálnej kritiky a prehĺbiť poznanie o historických stereotypoch a rasových predsudky o Afrike a Afričanoch v slovenskej spoločnosti.

Spracovali: Hana Studeničová, Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i., Roman Soóky, JÚĽŠ SAV, v. v. i., a Silvester Trnovec, Ústav orientalistiky SAV, v. v. i.

Foto: Martin Bystriansky