Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Umelecká rekonštrukcia zmeny v klíme a životnom prostredí z obdobia karbónu (ľavá časť) do obdobia permu (pravá časť). Ilustroval Dawid Adam Iurino pre Jurikova et al. (2025) Nature Geoscience

Skameneliny odhalili príčinu jednej z najväčších klimatických zmien

28. 1. 2025 | videné 500-krát

Atmosférický oxid uhličitý (CO2) je kľúčovým skleníkovým plynom Zeme, ktorý ovplyvňuje klimatické a životné podmienky na súši, ako aj v oceánoch. Jeho úloha nám je pri súčasných klimatických zmenách pomerne dobre známa, no jeho dlhodobé pôsobenie v geologickej minulosti bolo doteraz slabo zdokumentované, pretože rekonštrukcia dávneho CO2 na základe horninového záznamu nie je jednoduchá. Medzinárodný tím vedcov vedený Slovenkou Hanou Jurikovou z University of St. Andrews v Škótsku po prvý raz objasnil úlohu oxidu uhličitého pri dlhodobom zaľadnení Zeme na konci prvohôr a priniesol odpovede na otázky, za akých podmienok sa svet z tejto ľadovej doby dostal.

„Zistili sme, že Permo-karbónske zaľadnenie (tzv. Late Paleozoic Ice Age, v období medzi 370 až 294 miliónmi rokov) malo dlhodobo nízke hodnoty CO2 (~200-300 ppm). Atmosférický CO2 potom náhle stúpol počas raného permu (pred 294 miliónmi rokov) v dôsledku rozsiahlych vulkanických erupcií, čím sa planéta ohriala a ľad sa roztopil,“ vysvetľuje Dr. Hana Jurikova, hlavná autorka štúdie.

Kombináciou izotopov bóru s izotopmi stroncia, uhlíka a kyslíka zachovaných v kalcitových schránkach fosílnych ramenonožcov vedecký tím dokázal vypočítať, koľko CO2 bolo v minulosti v atmosfére Zeme a ako sa jeho hodnoty menili. Tieto živočíchy sa objavili už v kambriu a dodnes obývajú morské prostredia. Svoje kalcitové schránky vyzrážavajú v čiastočnej rovnováhe s chemickým zložením morskej vody a ich geochemické zloženie je tak excelentným indikátorom klimatických podmienok počas dávnej minulosti.

Na výskume spolupracovala vedkyňa s kolegami z ďalších ôsmich univerzít a inštitúcií po celom svete, vrátane Slovenskej akadémie vied. „Koniec Permo-karbónskeho zaľadnenia predstavoval zlomový bod vo vývoji suchozemských a morských ekosystémov. Teraz vieme, že k tomuto prechodu významne prispel atmosférický CO2,“ hovorí Dr. Adam Tomašových z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., spoluautor štúdie.

CO2 zohráva v atmosfére kľúčovú úlohu, pretože absorbuje infračervené žiarenie, a tak otepľuje atmosféru, takže pri náraste atmosférického CO2 sa klíma Zeme otepľuje. Nízke atmosférické hladiny CO2 počas karbónu a raného permu významne prispeli k vzniku rozsiahlej ľadovej doby, zatiaľ čo zvýšené CO2 na začiatku permu viedlo ku globálnemu otepľovaniu a roztopeniu ľadovcových príkrov. Ako ukázalo obdobie neskorých prvohôr, určité množstvá CO2 sú nevyhnutné na udržanie obývateľnosti planéty a na zabránenie jej zamrznutiu, ale výrazné zvýšenie CO₂ spôsobilo globálne otepľovanie a nárast hladiny morí a môže spôsobiť to isté aj v budúcnosti.

Nová štúdia bola začiatkom januára publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Nature Geoscience a po prvý raz odhalila dôležitú časť geologického záznamu, ktorá zachytáva jednu z najväčších klimatických premien počas dlhodobej histórie Zeme. Poskytuje zásadný dôkaz o tom, že CO2  ovplyvňoval klimatické a životné podmienky na Zemi počas stoviek miliónov rokov.

 

Spracovala: Monika Tináková

Zdroj a kontaktná osoba: Adam Tomašových, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., adam.tomasovych@savba.sk;

Hana Jurikova, School of Earth and Environmental Sciences, University of St Andrews, hj43@st-andrews.ac.uk

 

Publikovaná štúdia

Kolektív autorov:

Jurikova H., Garbelli C., Whiteford R., Reeves T., Laker G.M., Liebetrau V., Gutjahr M., Eisenhauer A., Savickaite K., Leng M.J., Iurino D.A., Viaretti M., Tomašových A., Zhang Y., Wang W. Shi G.R., Shen S., Rae J.W.B., Angiolini L. Rapid rise in atmospheric CO2 marked the end of the Late Palaeozoic Ice Age. Nature Geoscience 18, 91–97 (2025). https://doi.org/10.1038/s41561-024-01610-2.

Súvisiace články