Aktuality

Predsedníctvo SAV udelilo pri príležitosti významného životného jubilea Pamätnú plaketu SAV Ľubici Lacinovej z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky (ÚMFG) Centra biovied SAV, v. v. i. Čestnú plaketu Dionýza Blaškoviča za zásluhy v biologických vedách si prevzal Ján Kormanec z Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i. Obe vedecké osobnosti SAV si ocenenia prevzali v piatok 6. decembra 2024 z rúk podpredsedu SAV Martina Venharta.

„Udeľovanie ocenení Slovenskej akadémie vied je jedna z najkrajších chvíľ akademického života, keď si môžeme uctiť ľudí, ktorých si vážime a ktoré sú piliermi akadémie. Dnešnú chvíľu si vážim o to viac, že ide o dvojnásobnú príležitosť,“ povedal na úvod M. Venhart. So slávnostnými laudáciami potom vystúpil podpredseda SAV pre 2. oddelenie vied Karol Marhold. Ich plné znenia sú v prílohe.

Prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., vyštudovala jadrovú fyziku s individuálnym študijným plánom z biofyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Po promócii nastúpila na študijný pobyt a neskôr na internú ašpirantúru na Centrum fyziologických vied (CFV) SAV, kde ju zaradili do pracovnej skupiny RNDr. Juraja Polednu, DrSc., a venovala sa štúdiu zmien optických vlastností (anizotropii) kostrových svalových buniek pri ich excitácii a následnej kontrakcii. „Bolo to v čase MacGyverovského prístupu k vede a výskumu, takže výsledky získavala na prototypoch prístrojov, ktoré boli vyvinuté a skonštruované aj s jej osobným príspevkom v Laboratóriu biofyziky CFV SAV,“ zdôraznil K. Marhold.  Po spoločenských zmenách v rokoch 1989-1990 ostala ako vedecká pracovníčka pracovať na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky (ÚMFG) SAV, ktorý bol jeho následníckou organizáciou. V rokoch 1990 – 1991 bola postdoktorandkou na Lekárskej fakulte University of Pennsylvania vo Filadelfii v laboratóriu prof. Martina Morada. Tu sa naučila metódu patch clamp a skúmala excitabilitu srdcových myocytov hlodavcov – morčaťa a potkana. V rokoch 1993 – 2001 pracovala ako výskumníčka na Ústave farmakológie a toxikológie Technickej univerzity v Mníchove, kam pôvodne odišla na trojmesačnú stáž. „Aby udržiavala aktívny kontakt so Slovenskom, bola aktívnou súčasťou autorského tímu priekopníckeho časopisu InZine, v ktorom popularizovala aktuálne výsledky vedy a stala sa tak členkou liberálnej frakcie bratislavskej kaviarne ešte predtým, než to bolo ´cool´,“ priblížil v laudáciu K. Marhold. Vedecká produkcia Ľubice Lacinovej je bohatá, zahŕňa celkovo 92 publikácií, ktoré boli doposiaľ viac ako 2360-krát citované bez autocitácií. Popri vedecko-výskumnej činnosti bola aktívna aj vo vzdelávaní. Bola školiteľkou piatich bakalárskych, 14 diplomových a dvoch rigoróznych prác. Viedla deväť študentov doktorandského štúdia.

Ľubica Lacinová bola popri svojej vedeckej a pedagogickej práci aktívna aj vo vedecko-manažérskej oblasti. Na ÚMFG SAV bola vedúcou laboratória, vedúcou oddelenia, zástupkyňou riaditeľa, predsedníčkou vedeckej rady, poverenou riaditeľkou a členkou Snemu SAV. V období 2013 až 2017 bola predsedníčkou Snemu SAV a predsedníčkou II. komory Snemu SAV. Vo funkčných obdobiach 2017-2021 a 2021-2025 je zvolenou členkou predsedníctva SAV a členkou Vedeckej rady SAV. „Ľubica Lacinová je komplexná osobnosť, ktorá popri svojej nespornej vedeckej erudícii má vyhranené názory na viaceré, často diskutované otázky spoločenského života. V tejto oblasti je veľmi aktívna a viackrát vyslovila svoje názory v elektronických a tlačených médiách, a to najmä ku všeobecne etickým otázkam, úskaliam rodovej rovnosti v modernej spoločnosti, majorizácii menšinových názorov a k praktikám pri nakladaní s GMO,“ konštatoval K. Marhod.

Ľubica Lacinová poďakovala najmä kolegom a kolegyniam, ktorí jej pomáhali pri vedeckej práci, ale aj kolegom z Predsedníctva SAV.

RNDr. Ján Kormanec, DrSc., ktorý sa v tomto roku rovnako dožíva významného životného jubilea, študoval na Katedre biochémie, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Internou ašpirantúrou pokračoval na Ústave molekulárnej biológie SAV. Dizertačnú prácu Izolácia a charakterizácia nového génu pop1 v Saccharomyces  cerevisiae, kódujúceho bielkovinu s vnútornou periodickou štruktúrou úspešne obhájil v roku 1991 a bol mu priznaný akademický titul CSc. vo vednom odbore Molekulárna biológia. V roku 2002 mu Vedecká rada Univerzity Komenského udelila vedeckú hodnosť DrSc. vo vednom odbore Molekulárna biológia na základe doktorskej dizertačnej práce Heterogenita sigma faktorov RNA polymerázy a diferenciácia streptomycét.

Ján Kormanec absolvoval početné študijné pobyty v zahraničí. Na Ústave molekulárnej biológie SAV, v. v. i., pôsobí od roku 1991 ako vedúci Oddelenia biochémie, ktoré sa v roku 2003 zmenilo na Oddelenie génovej expresie a v súčasnosti je vedúcim Oddelenia genomiky a biotechnológií. V rokoch 2009-2012 bol predsedom vedeckej rady ÚMB SAV a v rokoch 2012-2016 riaditeľom ÚMB SAV. „Ján Kormanec je významným, medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti mikrobiológie a molekulárnej biológie. Počas štyridsaťročného pôsobenia na Ústave molekulárnej biológie SAV významne prispel k pochopeniu účinkovania a regulácie mimoriadne komplexnej siete sigma faktorov a ich regulátorov v odozve na stres a diferenciáciu streptomycét. Tieto pôdne baktérie podliehajú výnimočnej morfologickej diferenciácií prepojenej s produkciou viac než 70 % známych antibiotík a iných biologicky aktívnych sekundárnych metabolitov,“ vyzdvihol K. Marhold.

Ján Kormanec je výnimočne aktívny aj vo výchove mladých vedeckých pracovníkov, bol školiteľom deviatich úspešne obhájených doktorandov. „Patrí medzi nosné osobnosti ústavu a jeho odborná erudovanosť, profesionálna zodpovednosť, komunikatívnosť a ochota pomôcť je veľkým prínosom pre jeho pracovisko,“ dodal podpredseda SAV pre 2. oddelenie vied.

Pre oceneného J. Kormanca bola slávnostná ceremónia rekapituláciou života. „Čas uteká veľmi rýchlo, som rád, že som zostal tejto inštitúcii verný toľké roky a že som mal šťastie na ľudí, ktorí mi pomohli realizovať moje myšlienky. Moja rovnako veľká vďaka patrí manželke, ktorá počas celej mojej vedeckej kariéry stále pri mne, hoci to bolo veľmi ťažké,“ uviedol vo svojej ďakovnej reči ocenený J. Kormanec.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková