Aktuality

Výsledky reprezentatívneho výskumu Generácie a viera ukazujú na relatívne stabilné rozdelenie obyvateľov z hľadiska prihlásenia sa k cirkvi od zmeny politického režimu. Zároveň výskum ukazuje na rast sekularizačných tendencií, či už miernym rastom podielu ľudí, ktorí sa nepovažujú za veriacich, alebo ktorí vidia ako optimálnejší model vzťahov štátu a cirkví úplnú odluku. Podobne je vidieť aj rastúci príklon slovenskej verejnosti k predstave finančnej odluky cirkví a štátu, a to skôr v podobe samofinancovania cirkví, teda nie cez model daňových asignácií. Ukazuje sa pomerne nízka miera ochoty podporovať daňovú asignáciu, rovnako ako vidieť pomerne malú prax v priamej finančnej podpore cirkví v súčasnosti obyvateľmi Slovenska.

Reprezentatívny výskum Generácie a viera 2024 (GaV 2024) sa realizoval v rámci projektu APVV Reprodukcie náboženských a svetonázorových štruktúr na Slovensku: stopäťdesiat rokov zmien. Pre konzorcium pracovísk – Sociologický ústav SAV, v. v. i, Ústav politických vied SAV, v. v. i., a Univerzita Komenského (Filozofická fakulta UK a Prírodovedecká fakulta UK) uskutočnila v dňoch 4. – 21. októbra 2024 agentúra FOCUS na vzorke 1245 dospelých obyvateľov Slovenska reprezentatívny dotazníkový výskum zameraný na otázky medzigeneračnej a spoločenskej reprodukcie svetonázorov, podôb vier a presvedčení na rôzne otázky týkajúce sa náboženstva vo verejnom a spoločenskom živote na Slovensku. Zber dát sa uskutočnil kombinovanou metódou on-line dotazníkmi (CAWI) a rozhovormi tvárou v tvár (CAPI) (60%:40%), pričom každý spôsob zberu dát sa realizoval na kvótnym výberom vytvorenej vzorke dospelej populácie SR. Kvótnymi znakmi boli pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla a kraj.

Výskum obsahoval viacero otázok, ktoré v identickom alebo takmer identickom znení boli použité aj v minulých rokoch, čo umožňuje sledovať aj dlhodobú zmenu presvedčení a názorov na otázky náboženstva a cirkví na Slovensku. Jedna z otázok umožňuje porovnávať výsledky s údajmi za rok 1949 a 1968, viaceré sú porovnateľné s výsledkami Výskumu európskych hodnôt EVS (za roky 1991, 1998, 2008 a 2027) či s výskumom Demokracia a občania na Slovensku DOS 2014.

Výsledky: Stabilita svetonázorovej štruktúry (graf č. 1)

„Pri rovnako položenej otázke, ako bola položená viackrát od roku 1991 je vidieť relatívnu stabilitu podielu prihlásených za posledné tri dekády. Vidieť, že po revolúcii došlo k mierne oživeniu prihlasovania sa k nejakej cirkvi, najmä na prelome milénia, no potom vidieť opätovný pokles na približne rovnakú úroveň, aká bola tesne po zmene politického režimu. Tieto výsledky sa čiastočne odlišujú od výsledkov sčítaní obyvateľov najmä preto, že v rámci sčítania sa menila metodika zisťovania a aj formulácia otázky, zatiaľ čo pri týchto piatich výskumoch šlo o využitie jednotnej metodiky a formulácie otázky,” vysvetľuje Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu (SÚ) SAV, v. v. i.

Relatívna stabilita sebachápania (graf č. 2 a 3)

„Pri pohľade na sebacharakteristiku respondentov je vidieť podobne stabilný trend v skupine tých, ktorí sa považujú za veriacich. Odlišné sú však údaje od tých respondentov, čo sa považujú za neveriacich. Najmä okolo roku 2017 vidieť už pomerne veľký nárast tejto skupiny respondentov. V tejto skupine sa však s veľkou pravdepodobnosťou zaraďovali aj tí, čo sami seba považujú za nejako spirituálne alebo duchovne založených, čo sa ukázalo vo výsledku výskumu z roku 2024, kde mali respondent možnosť si vybrať aj takúto sebacharateristiku. Ak by boli v roku 2024 spočítaní tí, ktorí sa považujú za nenáboženských a tí, ktorí sa považujú za spirituálne založených, bolo by vidieť, že je ich približne toľko, ako bolo v roku 2017 prihlásených do skupiny neveriacich. Zároveň je však vidieť, že s dlhším časovým odstupom od ateizačného režimu sa zvyšuje podiel tých, čo sami seba považujú za ateistov. Pri pohľade na podiely respondentov, ktorí nechceli alebo nevedeli odpovedať na takto položenú otázku vidieť, že takáto skupina sa postupne zmenšuje a respondenti si pravdepodobne aj pod vplyvom verejných debát už jednoznačnejšie dokážu vybrať niektorú zo sebacharakteristík. Tí, ktorí boli nerozhodní sa však pravdepodobne postupne viac vyhraňujú v rámci skupín nenáboženskí prípadne spirituálne založení ľudia,” objasňuje Miroslav Tížik.

Silnejšia podpora pre odluku (graf č. 4 a 5)

„Medzi rokmi 2014 až 2024 došlo k výraznému nárastu podielu tých, pre ktorých je najlepším modelom vzťahu štátu a cirkví úplná odluka. Zároveň je vidieť aj zásadný pokles tých, ktorí sa pred desiatimi rokmi k otázke nechceli alebo nevedeli vyjadriť. Keďže pri iných odpovediach nedošlo k výrazným zmenám, je možné predpokladať, že podporovatelia odluky sú najmä spomedzi tých respondentov, ktorí sa pred desiatimi rokmi nevyjadrovali,” konštatuje Miroslav Tížik.

Sociológ ďalej dodáva, že podobná otázka bola položená aj v roku 1968, len so zúženým a mierne odlišne formulovaným zoznamom možností na výber odpovedí. „Ak by boli zlúčené vo výsledkoch z rokov 2014 a 2024 odpovede pripúšťajúce nejakú formu spolupráce štátu a cirkví, vidieť, že od roku 1968 dochádza k neustálemu, v podstate lineárnemu rastu podielu tých, ktorí uprednostňujú vzájomnú odluku a poklesu vyznávačov takzvaných kooperačných možností. Obe tieto skupiny sú v súčasnosti už takmer rovnako veľké, s veľmi malou prevahou priaznivcov kooperačného modelu,” uvádza Miroslav Tížik.

Rastúca podpora finančnej odluke cirkví spojený s rastúcou neochotou cirkvi finančne podporovať (graf č. 6, 7 a 8)

„Za posledných vyše 15 rokov sa posilnila predstava, že cirkvi a náboženské spoločnosti by mali žiť iba z vlastných výnosov a milodarov, teda predstava o samofinancovaní. V súčasnosti je to už najrozšírenejší názor,“ zdôrazňuje. Druhý najrozšírenejší názor, niečo viac ako štvrtiny opýtaných, je spojený so súčasným modelom priameho financovania cirkví štátom. Hoci oproti roku 2007 sa podiel takto odpovedajúcich znížil, za posledné desaťročie je v podstate stabilný, a to aj napriek zmene zákona o financovaní v roku 2019. Názory na možnosť financovania cirkví z daní, ako je dlhodobo presadzovaný kritikmi súčasného modelu, sa za sledované obdobie výraznejšie nezmenili a aj pri sčítaní oboch možností sa pohybuje len okolo 20 % opýtaných. Vidieť však aj rastúci podiel tých, ktorí na túto otázku nemajú ujasnený názor, a v súčasnosti ide už takmer o štvrtinu populácie.

„Silnejúci názor, že cirkvi by mali fungovať na princípe samofinancovania je nutné spojiť s nie rastúcou a stále nízkou podporou na činnosť cirkví prispievať daňovým odvodom. V prípade ak by bola použitá časť daní na financovanie cirkví bez toho, aby znížila čisté príjmy je vidieť, že medzi tými, ktorí sú platcami daní dlhodobo dominuje neochota prispievať na cirkvi a táto neochota je rastúca a v súčasnosti je to už takmer polovica populácie. V prípade, že by šlo o nový druh dane, teda by to zasiahlo aj do čistých príjmov je ochota prispievať na cirkvi ešte nižšia, hoci časom sa skupina ochotných mierne zvýšila. Hoci verejnosť silnejšie zdieľa názor o finančnej odluke, doteraz často presadzovaný model daňovej asignácie nie je tým, čo by dokázalo vykryť tieto výpadky príjmov. Možno predpokladať, že verejnosť si spája fungovanie cirkví najmä so samofinancovaním a dobrovoľnými príspevkami, nie priamo alebo nepriamo sprostredkovanými štátom,” dopĺňa Miroslav Tížik zo SÚ SAV.

Nízka miera priamej finančnej podpory zo strany veriacich (grafy 9 – 14)

„Príspevok na činnosť cirkvi je špecifickým vyjadrením vzťahu prostredníctvom aktívneho prispievania na chod vlastnej cirkvi či náboženskej skupiny. Najčastejšou odpoveďou vo výskume v roku 2024 bola možnosť nikdy (46 %). Každý týždeň alebo jeden až trikrát mesačne prispieva na cirkev len okolo 11 % respondentov,” približuje Juraj Majo z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a dopĺňa, že v tomto smere sú výraznejšími neprispievateľmi muži ako ženy (50 % ku 43 %). Veľmi vyrovnané zastúpenie majú však muži aj ženy v kategórii najčastejších prispievateľov (raz za týždeň alebo častejšie).

„Z hľadiska veku je pomerne vysoká miera neprispievania medzi najmladšou vekovou kategóriou (51,3 %) a zase naopak, až 10 % najstarších seniorov prispieva každý týždeň a častejšie,” uvádza Juraj Majo. Pomerne vyrovnané hodnoty sú aj medzi respondentmi podľa stupňa vzdelania. Kým zastúpenie osôb, ktoré nikdy neprispievajú, je pomerne vyrovnané (44 % u VŠ a 49 % u SŠ bez maturity), tak najviac každotýždenných prispievateľov je medzi respondentmi so základným vzdelaním (7 %, u VŠ je to 5 %).

„Výraznejšie sa rozdiely ukazujú pri veľkosti sídiel. V sídlach nad 10 000 obyvateľov a viac je väčšina z respondentov zaradená do kategórie, ktorí nikdy neprispievajú (najviac až 60 % je to vo veľkostnej kategórii obcí 20- až 49-tisíc obyvateľov). Najvyšší podiel každotýždenných prispievateľov majú veľké obce dva- až päťtisíc obyvateľov (takmer 11 %),” dokresľuje Juraj Majo.

Podľa výsledkov výskumu sú podľa J. Maja pri členení na skupiny vierovyznaní katolíci výraznejší v každotýždennom prispievaní (8 %), pričom protestanti dominujú najmä v prispievaní niekoľkokrát do roka (25 %) a nikdy (33 %).

Dáta z výskumu Generácie a viera 2024 budú po spracovaní pre analytické účely voľne prístupné odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Spracovali: Miroslav Tížik a Juraj Majo

Ilustračné foto: TASR/Dušan Hein