Aktuality

Každý rok 3. novembra si nielen poľovnícka verejnosť pripomína sviatok svätého Huberta, patróna poľovníkov, lesníkov a ochrancov prírody. Hubert bol vášnivým lovcom, no po prežitom duchovnom zážitku, keď sa mu počas lovu zjavil Boh v podobe jeleňa s krížom medzi parohami, našiel lásku a porozumenie ku všetkým živým bytostiam a stal sa ochrancom zvierat a prírody. V tejto súvislosti si pripomenieme „súputníka“ zveri, ktorým sú parazity – trichinely.

Niekoľko zaujímavostí:

• Trichinely (svalovce) sú najmenšími parazitickými červami, ktoré môžu okrem zvierat infikovať aj ľudí. Dospelé jedince v čreve merajú jeden až tri milimetre. Zároveň sú najväčšími vnútrobunkovými parazitmi – larvy stočené v priečne pruhovaných svalových vláknach merajú necelý milimeter. 
• Najnovšie genetické štúdie dokázali, že tieto parazity sa začali vyvíjať pred viac ako 20 miliónmi rokov a boli súčasníkmi dinosaurov. Nás, ľudí, sprevádzajú od doby, keď naši predchodcovia vymenili spôsob života na stromoch za vzpriamenú chôdzu a lov.
• Človek sa najčastejšie nakazí konzumáciou tepelne neupraveného mäsa alebo mäsových výrobkov pripravených z infikovaných zvierat, najmä diviakov a domácich ošípaných, ale aj chuťovkami pripravenými napríklad z mäsa mäsožravcov.
• Larvy trichinel našli vo svalovine Egypťana, mumifikovaného okolo roku 1200 pred naším letopočtom.
• Zákony židovského aj islamského náboženstva zakazujú konzumáciu bravčového mäsa práve z dôvodu prevencie, pretože parazit sa už pred 10 000 rokmi vyskytoval v populácii domácich ošípaných a často spôsoboval smrteľné ochorenie u ľudí.
• Mnohé severské národy majú zvyky zakazujúce konzumáciu mäsa divých a niektorých morských zvierat v surovom stave. Viaceré objaviteľské expedície stroskotali len preto, že ich účastníci, neznalí týchto zvykov, ochoreli po zjedení polosurového mäsa ulovených zvierat.
• V dôsledku koevolúcie infekcia trichinelami u hlavných rezervoárových hostiteľov, ktorými sú mäsožravce a diviačia zver, spravidla nevyvoláva klinické ochorenie, zatiaľ čo u človeka sú klinické príznaky úmerné počtu lariev v zjedenom mäse a druhu trichinel, ktorý nákazu vyvolal.
• Prvé príznaky sa objavia niekoľko dní po nakazení pri črevnej fáze, ktorá je krátka a sprevádzaná hnačkou. Druhá fáza ochorenia počas prenikania lariev do svalov je veľmi bolestivá a pri silnej infekcii ľudia nezriedka zomierajú v bolestiach.
• Ochorenie sa neprenáša z človeka na človeka, jedine konzumáciou nakazeného mäsa. Ľudské aktivity, ako je napríklad zvyk poľovníkov nechávať kadávery zvierat alebo vývrhy voľne v prírode, prípadne skrmovať zvyšky z diviny domácim ošípaným, môžu zvyšovať pravdepodobnosť prenosu na nových hostiteľov a následne na človeka.
• Riziko v prípade domácich zabíjačiek predstavuje vyhýbanie sa povinnosti dať vyšetriť mäso alebo konzumovanie mäsa skôr, ako je známy výsledok jeho vyšetrenia. Rizikový sa javí byť aj čoraz obľúbenejší predaj mäsa a mäsových výrobkov priamo z dvora, ak mäso neprešlo veterinárnou kontrolou.
• V súčasnom období svetového turizmu a migrácie obyvateľstva existuje aj možnosť nakazenia sa z rôznych druhov mäsa a mäsových produktov dovezených na Slovensko z územia mimo EÚ, kde nebolo riadne vyšetrené na trichinely.

Aj keď je výskyt infekcie trichinelami u diviačej zveri a u ľudí na Slovensku v ostatných rokoch nízky, je dobré vedieť, ako sa chrániť pred nakazením:

• Nekonzumujte mäso, ktoré nepochádza z obchodnej siete a nebolo vyšetrené na prítomnosť parazita.
• V prípade, že nemáte istotu, že mäso prešlo úradnou kontrolou, upravte ho dostatočne dlhým varom (71 °C v jadre) alebo mrazením (- 20 °C, minimálne 7 dní). Údenie, solenie, sušenie či príprava v mikrovlnnej rúre nie sú zárukou likvidácie parazita.
• Nekŕmte ošípané a domáce zvieratá, ktorých mäso konzumujete, odpadkami z diviny, ani iným tepelne neupraveným mäsom.

Spracovala a foto: Zuzana Hurníková, Parazitologický ústav SAV, v. v. i.