Aktuality

V hlavnom meste Turkmenistanu Ašchabade sa 11.októbra 2024 konalo za účasti prezidenta krajiny Serdara Berdimuhamedova a delegácií z celého sveta medzinárodné fórum venované 300. výročiu narodenia najvýznamnejšieho turkménskeho básnika, učenca a mysliteľa Magtymguly Pyragyho (1724–1807).

V priebehu medzinárodného fóra sa uskutočnilo aj množstvo sprievodných akcií. Dr. Gabriel Pirický z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i., ktorý sa na oslavách zúčastnil na pozvanie turkménskej strany, sa na pôde Magtymgulyho ústavu pre jazyk, literatúru a národné rukopisy Akadémie vied Turkmenistanu stretol so zástupcom jeho riaditeľa Dr. Hezretguly Durdyyevom a spolu so zástupcom riaditeľa Ústavu histórie a archeológie Akadémie vied Turkmenistanu Dr. Kurbanov Han-Durdym si prezrel interiér ústavu. Obaja vedci hovorili o aktivitách svojich ústavov a načrtli možnosti spolupráce s kolegami zo strednej Európy vrátane Slovenska.

Rok 2024, ktorý sa v Turkmenistane slávi ako rok M. Pyragyho, zaradilo na zoznam významných výročí aj UNESCO. Magtymguly sa narodil v dnešnej severoiránskej provincii Golestán, kde stále žije turkménska menšina, a tam sa nachádza aj jeho miesto posledného odpočinku. Pyragy je najvýznamnejším predstaviteľom „zlatej éry“ turkménskej literatúry, ktorá sa vyznačovala dôrazom na používanie turkických jazykov namiesto dovtedy dominantnej perzštiny. Magtymguly bol jedným z prvých turkménskych básnikov, ktorí zaviedli používanie klasického čagatajského jazyka, dvorného jazyka chánov zo Strednej Ázie ako literárneho jazyka, ktorý obsahoval mnohé turkménske jazykové črty. Svoje básne písal obvykle vo štvorveršiach. V máji tohto roka básnikovi odhalili na úpätí pohoria Kopetdag v Ašchabade monumentálnu šesťdesiat metrov vysokú sochu. Magtymguly kládol dôraz aj na potrebu zjednocovania dovtedy znesvárených turkménskych kmeňov.

Text a foto: Gabriel Pirický, Ústav orientalistiky SAV, v. v. i.