Aktuality

V dňoch 10. až 13. septembra 2024 sa v priestoroch Kongresového centra SAV Academia v Starej Lesnej konali už 11. slovenské a české sociologické dni, ktoré v dvojročných intervaloch organizujú striedavo česká a slovenská sociologická spoločnosť (ČSS, SSS). Podujatie pod gesciou Sociologického ústavu SAV, v. v. i., sa venovalo najmä skúmaniu klasických sociologických tém, akými sú spolupráca, konflikt a legitimita v spoločnosti.

Programový výbor (za Sociologický ústav SAV, v. v. i., Miloslav Bahna, za SSS pri SAV Roman Hofreiter z Univerzity Mateja Bela a Zuzana Kusá, za ČSS jej predsedníčka Helena Kubátová z Palackého univerzity v Olomouci a Petr Soukup z FSV Karlovej univerzity) stavil na spoluprácu už pri organizácii podujatia. S výnimkou výberu pozvaných plenárnych rečníkov, ktorí boli hosťami Sociologického ústavu SAV, v. v. i., sa program konferencie formoval zdola: témy väčšiny z dvanástich sekcií konferencie sformovali na základe výzvy dvojice sociológov z oboch republík či ďalších spoločenských vedcov ako napríklad sociálni geografi.

Sekcie pokrývali okruhy spoločenskovedného bádania od kontextov obnovovania sociológie a empirického výskumu v prvej polovici 60. rokov 20. storočia a príspevku sociologických spoločností k teoretickej profilácii národných sociológií cez otázky znevýhodnení a zraniteľnosti, environmentálne témy, sociologické skúmanie organizácií a inštitúcií, vrátane väzenstva, otázky vzdelávania a jeho faktorov, kontextov a dôsledkov, miestnej demokracie ako priestoru konfliktu či spolupráce po sociologické skúmanie vojenstva a života v armáde a sociálne a kultúrne kontexty konšpiračných teórií a dezinformácií v českom a slovenskom priestore. Pre kolegyne a kolegov, ktorí by chceli prezentovať výskum, ktorý nepasuje do týchto tematických okruhov, programový výbor vytvoril trinástu otvorenú sekciu, v ktorej napokon odznelo 15 príspevkov.

Na konferencii sa zúčastnilo 116 českých, slovenských a poľských sociológov, politológov, sociálnych antropológov a sociálnych geografov a celkovo odznelo 91 príspevkov, z toho osem štyroch konferenčných plénach, po ktorých vždy nasledovali štyri paralelné zasadnutia sekcií. Na prvom otváracom pléne po privítaní účastníkov riaditeľom SÚ SAV, v. v. i., M. Bahnom a predsedníčkami oboch sociologických spoločností odzneli provokatívne prednášky Petra Soukupa (FSV Univerzita Karlova) a Sone Szomolányiovej (FF Univerzita Komenského) uvažujúce o schopnosti českej spoločnosti poučiť sa z inštitucionálnej a personálnej skúsenosti v oblasti zdravotníctva a terciárneho vzdelávania pri zvládaní pandémie a možnostiach slovenskej spoločnosti nachádzať spoločné hodnoty a normy napriek viacnásobnému polarizovaniu politickým diskurzom.  

Druhé konferenčné plénum patrilo Petrovi Gibasovi zo Sociologického ústavu AV ČR, v. v. i., ktorý sa venoval metaforicky poňatej téme záhradkárstva ako spolupracujúcej starostlivosti o život, ktorý sa dá žiť,  a Kateřine Nedbálkovej z FSS Masarykovej univerzity, ktorá na konkrétnom príklade odsúdeného väzňa a pokusov o prekvalifikovanie jeho trestného činu ukázala metodologickú vratkosť posudzovania a určovania faktov.

Na treťom pléne odznela prednáška Eriky Harrisovej z Univerzity Liverpool o dilemách a predpojatostiach teórií nacionalizmu v strednej a východnej Európe a prostredníctvom Zoom spojenia aj prednáška Ely Drazkiewiczovej, ktorá počas pôsobenia na Sociologickom ústave SAV získala ERC grant pre svoj projekt výskumu konšpirácií, s ktorým dnes pokračuje na Univerzite v švédskom Lunde. Drazkiewicz upravila pôvodne ohlásenú tému plenárnej prednášky, aby predstavila teoretický posun, ktorý medzičasom urobila vo svojom výskume funkcií konšpirácií v zápase o politickú moc v spoločnosti. Na príklade poľských predvolebných zápasov názorne ukázala, že pojmy ako lojalita k štátu a jeho inštitúciám a zrada pomáhajú analyticky produktívnejšie uchopiť jadro konšpiračných príbehov, ktoré pripisujú politickým súperom negatívne motivácie či už zrady obyvateľstva, alebo demokracie.

Na štvrtom a poslednom pléne vystúpil Pavel Pospěch z FSS Masarykovej univerzity s prednáškou, v ktorej sa venoval historickým zmenám v konfliktnom nazeraní na obyvateľstvo vidieka a mesta (od adorácie vidieka ako morálne čistého a aktívneho po jeho dnešné zatracovanie ako nedostatočne rozhľadeného a pasívneho) a Marek Mikuš z Max Planck Institute for Social Anthropology s teoreticky aj faktograficky zasadeným rozborom zadlžovania slovenských domácností a podriaďovania ich rozhodovania v pracovnom či rodinnom plánovaní finančným otázkam.

Na tomto mieste nie je možné priblížiť a oceniť prínos prednášok a diskusie, ktorá prebiehala v paralelných sekciách konferencie. Účastníci každej si odnášajú početné inšpirácie a na mnohých sa dostalo zaslúženého uznania a povzbudenia aj doktorandom zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i., a ďalších vedeckých inštitúcií.  Osobitnú zmienku si však isto zaslúži sekcia environmentálnej sociológie, ktorú navrhli a viedli Katarína Strapcová zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i., a Dušan Janák z Katedry sociológie FF Univerzity Komenského a Mendelovej univerzity v Brne. Táto sekcia mala vďaka účasti poľských sociológov najvýraznejší medzinárodný charakter a zároveň sa originálne prepájala s praktickou skúsenosťou – pozorovaním života medvedej rodiny, ktoré spolu s Dušanom Janákom zorganizoval Michal Haring, niekdajší riadiaci pracovník Štátnej ochrany prírody SR a dnes Janákov doktorand.

Potešujúcou stránkou tohto najväčšieho stretnutia slovenských a českých sociológov za posledné dve desaťročia bol aj divácky záujem sociológov pôsobiacich v komerčnej sfére a najmä záujem o účasť a prácu starších kolegov, ktorí prejavili slovenské študentky a študenti, ktorí sociológiu študujú na univerzitách v Česku. Dúfajme, že ich raz privítame aj na akademickej pôde a tiež Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV.

Spracovala: Zuzana Kusá, SÚ SAV, v. v. i., a predsedníčka Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV

Foto: autorka