Vedci Ústavu vied o Zemi SAV vysvetľujú príčiny náhlych povodní a bahnotokov
Výrazná väčšina územia Slovenska má hornatý reliéf, viazaný na pestrú geologickú skladbu priepustných aj nepriepustných horninových komplexov. Zberné povodia lokálnych potokov a riek nie sú plošne rozsiahle, ale geomorfologická členitosť územia, horninové podložie v kombinácii s výdatnými lokálnymi zrážkami vie spôsobiť pustošivé povodne, bahnotoky až kamenno-bahenné prúdy (mury). Vedci Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., vzhľadom na aktuálne udalosti upozorňujú, že tieto javy sa nemusia viazať len na hornatiny až veľhornatiny s výraznými výškovými rozdielmi medzi údoliami a vrcholmi, ale zvýšená obozretnosť je nutná aj v takmer všetkých nižších pohoriach a podhorských oblastiach.
Na Slovensku podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) zaznamenali za ostatných 30 rokov okolo 110 nečakaných náhlych povodní. Náhle povodne (označované aj ako bleskové alebo prívalové) sú fenoménom, ktorý oddávna ohrozuje najmä horské oblasti Slovenska. Líšia sa od klasických povodní a záplav, ktoré vznikajú po dlhotrvajúcich dažďoch alebo topení snehu, keď voda v riekach stúpa postupne a je čas urobiť opatrenia. Na druhej strane náhle povodne vznikajú vo väčšine prípadov po náhlych búrkach a krátkodobých, často len niekoľkohodinových zrážkach s vysokou výdatnosťou. Iba ojedinele sa vyskytujú povodne spôsobené nahromadením ľadových krýh, stromov a konárov z nevyčisteného lesa alebo iných predmetov, bahnotokom, zosuvom pôdy, pretrhnutím hrádze. Tieto povodne sa ťažko predvídajú, sú schopné spôsobiť veľké škody a niekedy prinášajú aj ľudské obete.
„Po vážnych udalostiach najmä vo Vrátnej doline v Malej Fatre (21. júla 2014) a Monkovej doline v Belianskych Tatrách (11. júla 2024) a v súvislosti so zmenami klimatických pomerov je veľmi dôležité v záujme ochrany životov a majetku venovať väčšiu pozornosť týmto javom. Doteraz sa náhle povodne skúmali hlavne z meteorologického, hydrologického, prípadne inžinierskogeologického hľadiska,“ vysvetľuje Ján Madarás z ÚVZ SAV, v. v. i. Vedci náhle povodne za 30 rokov zoskupili do 30 oblastí (čiastočne vrátane kľúčových povodí miestnych riek a potokov), kde sa vyskytovali (mapka, obr. 2). Ani tento prehľad oblastí a udalostí však podľa vedcov nie je úplný, dynamicky sa mení, dôkazom sú už spomenuté povodne vo Vrátnej a Monkovej doline. Mapka reflektuje hlavne oblasti s opakovanými náhlymi povodňami.
Prehľad udalostí, ktoré sa na uvedených miestach odohrali
1. V podhorí Malých Karpát bola významná povodeň v júni 2011, najväčšie škody spôsobila v Píle na Gidre a v Horných Orešanoch na Parnej, zasiahla aj Častú, Modru na Vištuckom potoku, Pezinok na Blatine a Sv. Jur na Šúrskom kanáli.
2. V máji 2019 a októbri 2020 bola povodeň v Lopašove na Chvojnici a v Sobotišti na Teplici. V marci 2009 sa vyskytla v lokalite Myjava-Turá Lúka a v Podbranči na Myjave, v Myjave sa zopakovala v júni, keď zaplavilo námestie po búrke.
3. V júni 2003 v lokalite Melčice-Lieskové nános bahna z rozvodneného potoka zasiahol okolo 70 domov. V októbri 2020 bola povodeň v Hornom Srní na Vláre.
4. V Novákoch na Lehotskom potoku sa zopakovala povodeň vo februári 2016, februári až marci 2020 aj v októbri toho istého roka. V Nadliciach na Bebrave, Nitrianskej Strede a Chalmovej na Nitre sa takisto vyskytla dvakrát v roku 2020. V auguste 2021 bola v Partizánskom.
5. V júli 2021 zrážky spôsobili bleskovú povodeň vo Valaskej Belej, Liešťanoch a Nitrianskom Rudne na Nitrici, kde bola už v októbri 2020. V auguste 2021 zasiahli záplavy Krásnu Ves na Bebrave, Bánovce nad Bebravou na Radiši a opäť aj Valaskú Belú.
6. K rizikovým lokalitám patria aj Prievidza a Handlová na Handlovke. Situáciu z augusta 2010 SHMÚ označuje za typický príklad bleskových povodní, ktoré je ťažké predvídať, prišla vtedy 1000-ročná voda. V oboch mestách sa záplavy zopakovali vo februári 2016, v Handlovej boli aj v júni 2020 a v rámci oblasti postihli vo februári až marci 2020 Nedožery na Nitre.
7. V Ivančinej na Turci bola povodeň v októbri 2020 a potom v máji 2021.
8. V Poluvsí na Rajčianke zaznamenali povodne v júni 2010, v októbri 2020 a v máji 2021.
9. Vo februári 2012 došlo v Zborove nad Bystricou na Bystrici k prielomovej vlne z náhleho uvoľnenia nahromadeného ľadu. V apríli a máji 2017 bola povodeň v Bytči na Petrovičke, septembri 2007 v Turzovke na Kysuci.
10. Je to rozsiahla oblasť, v ktorej sa opakovane vyskytli povodne na viacerých miestach, napríklad v Horných Semerovciach na Štiavnici, v Kalinčiakove na Sikenici, v Dolnej Strehovej na Tisovníku či v Plášťovciach na Litave.
11. V roku 2014 (niekedy v júli až septembri) stúpla hladina v Dobrej Nive na Neresnici za 15 minút o 85 centimetrov. V tom istom období bola povodeň v Bzovskej Lehôtke na ľavostrannom prítoku Krupinice.
12. V roku 2014 (niekedy v júli až septembri) bola veľká prívalová povodeň v Kremnických Baniach a v Kopernici na Kremnickom potoku. V decembri 2009 zaplavilo rýchlostnú cestu R1 v Žarnovici na Kľaku. V máji 2021 došlo v Rudne nad Hronom na Rudnianskom potoku k pretrhnutiu hrádze a prielomovej vlne. V tejto oblasti sa zaznamenali povodne aj v Žiari nad Hronom na Lutilskom potoku a Zlatých Moravciach na Hostianskom potoku.
13. V roku 2014 (niekedy v júli až septembri) bol bahnotok v Očovej a vo Zvolenskej Slatine. V decembri 2009 evakuovali vo Zvolene na Slatine a Neresnici.
14. V tejto oblasti boli povodne v Čiernom Váhu na Ipoltici, Liptovskom Jáne na Štiavnici, v Demänovej na Demänovke a v Podsuchej na Revúcej.
15. V máji 2014 bola povodeň v Liptovskej Sielnici na Kvačianke, kde stúpla voda o 170 cm, a v Liptovskej Ondrášovej na Jalovskom potoku, kde stúpla voda o 120 cm. Povodňové situácie zaznamenali aj v Podbanskom na Belej a na Hybici. V auguste 2023 opakovaná povodeň na Kvačianke strhla hrádzu pri historickom mlyne na Oblazoch. V júli 2018 dôsledkom povodne čiastočne zmenila koryto Belá pod Podbanským.
16. Riziková lokalita je v Trstenej na Oravici, kde v júli 2011 stúpla hladina za necelé dve hodiny o necelé dva metre a v októbri 2017 za deň o vyše dva metre. V máji 2014 stúpla hladina na Oravici za deň o dva metre, v Oravskom Bielom Potoku na Studenom potoku o 140 cm, povodeň bola vtedy aj v Oravskej Polhore na Polhoranke. Vo februári 2012 došlo v Dierovej na Orave k vzdutiu ľadovou zápchou. Na dolnej Orave (Vyšný Kubín, Jasenová) a z liptovskej strany v Chočských vrchoch (Likavka, Lúčky) bola blesková povodeň so škodami v júli 2024.
17. V júli 2018 strhlo most v Starej Lesnej na Studenom potoku. Povodeň bola aj na Javorinke v Tatranskej Javorine.
18. V auguste 2007 zasiahla povodeň Spišskú Starú Ves a Matiašovce, v júli 2018 v lokalite Červený Kláštor – kúpele na Lipníku.
19. V máji 2015 napadlo v povodí Rohoznej a Čierneho Hrona za tri hodiny 50 mm zrážok, v Čiernom Balogu na Čiernom Hrone stúpla voda za tri hodiny o 110 cm, zatopilo domy a záhrady. V Hronci na Čiernom Hrone to spôsobilo obrovské škody, ktoré by boli pravdepodobne v inom ročnom období a pri vyššej nasýtenosti ešte vyššie. Zasiahnutá bola aj Michalová. V roku 2014 (niekedy v júli až septembri) bola väčšia povodeň v Brezne na Breznianskom (Kabátovskom) potoku.
20. V novembri 2019 si povodeň vyžiadala tri obete v Revúcej na Muránke. V júni 2020 bola extrémna búrka na Muránskej planine s hodinovým úhrnom zrážok 102 mm. Povodňový stav dosiahli toky Zdychava a Muráň.
21. V roku 2014 (niekedy v júli až septembri) a v novembri 2019 sa vyskytla povodeň v Dobšinej na Dobšinskom potoku.
22. V júni 2013 bola povodeň v Kokave na Rimavici, Salajke a Drahovej. Najviac postihla Utekáč, ktorý bol odrezaný od civilizácie, železnica bola zavalená stromami, viaceré obce v povodí Rimavy a Slanej boli zaplavené prívalovým dažďom a bahnotokom. V máji 2023 bola veľká náhla povodeň so škodami v Liešnici na pravostrannom prítoku Rimavice južne od Kokavy nad Rimavicou.
23. Povodne sa opakujú v Bretke na Muráni, v októbri 2020 po niekoľkodňových výdatných zrážkach. V tom istom období bola aj v Gemerskej Vsi na Turci a Behynciach na Turci. V roku 2014 (niekedy v júli až septembri) bola v Budikovanoch na pravostrannom prítoku Budikovianskeho potoka. V apríli 2010 stúpla voda v Rimavskej Seči na Blhu za päť hodín o 135 cm. V júni 1995 bola zaznamenaná povodeň vo Vlkyni na Rimave.
24. V októbri 2020 bola povodeň vo Švedlári a v júli 2024 v Mníšku nad Hnilcom.
25. V apríli 2010 bola povodeň v Hosťovciach na Bodve a Turni nad Bodvou, kde sa zopakovala vo februári 2016.
26. Najväčšia povodňová tragédia v modernej histórii Slovenska sa stala 20. júla 1998 v Jarovniciach, kde bolo 50 obetí, povodeň postihla 10-tisíc ľudí v 86 obciach v Prešovskom a Košickom kraji, zasiahla 2 500 domov, z toho 357 bolo zničených alebo značne poškodených, zaplavilo 20-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, uhynulo približne 1 000 hospodárskych zvierat bez hydiny. V júli 2008 boli dve obete v Čirči. V oblasti boli povodne aj v Ľutine na Ľutinke, v Bertotovciach na Svinke, v Brežanoch na Brežianke a Žipove.
27. V rámci rozsiahlej oblasti v júli 2010 v Stropkove na Ondave stúpla hladina za tri hodiny o 163 cm, išlo o typickú lokálnu prívalovú povodeň, ktorá za päť hodín spôsobila obrovské škody. V máji 2005 v Bystrom nad Topľou zaplavilo okolo 200 domov, jednu rodinu evakuovali. V máji 2010 strhlo v Bukovciach na Chotčianke časť betónového mosta, situácia spôsobila veľké škody. V júni 2020 bola povodeň v Hanušovciach nad Topľou, v Železníku na Železníčku a Zubnom na Nechvaľke. Pravidelne sa opakujú povodne v obciach v Bardejovskom a Prešovskom okrese.
28. Pravidelne sa opakuje povodeň v Bohdanovciach na Olšave, v máji 2021 bola vo Svinici na Svinickom potoku.
29. Pravidelne sa opakuje povodeň v Michaľanoch na Roňave.
30. V apríli 2017 sú zaznamenané záplavy v Bystrej na Bystrianke, v Mýte pod Ďumbierom na Štiavničke a v Jasení. V máji 2021 bola povodeň na Jasenianskom potoku.
Najväčší vplyv na vznik náhlych povodní pri intenzívnych zrážkach má typ reliéfu a horninové podložie
„Pokúšame sa dať odpoveď na to, prečo pri tých istých náhlych zrážkach niekde náhle povodne vznikajú, inde nie. Z analýzy dotknutých území vyplýva, že pravdepodobne najväčší vplyv na vznik náhlych povodní pri intenzívnych zrážkach má typ reliéfu a horninové podložie,“ vysvetľuje Vladimír Bezák z ÚVZ SAV, v. v. i. Geologické a geomorfologické vlastnosti územia majú veľký vplyv pri vzniku náhlych povodní, ako to bolo ukázané aj na príklade dvoch území v modelovom článku Bezák et al. (2023). Podľa neho najmä reliéf a tiež typ horninového podložia, zalesnenosť , stav a kvalita lesného porastu sú veľmi dôležitými faktormi. „V prípade výskytu náhlych intenzívnych zrážok v týchto ohrozených územiach je nutné dbať na včasné varovanie. Analýzou území, v ktorých sa náhle povodne vyskytli, sa dajú analogicky stanoviť aj ďalšie potenciálne miesta ohrozenia,“ odporúča vedec. Podľa geológov turisticky najnavštevovanejšie lokality je nutné zabezpečiť aspoň výstražnými tabuľami pre prípad vzniku prívalových povodní a bahnotokov v kriticky zhoršenom počasí.
Zdroj: Vladimír Bezák, Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: TASR/František Iván
Mapka: Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
Článok zmienený v texte:
BEZÁK, V., SOTÁK, J., BILČÍK, D., BEDNARIK, M., MADARÁS, J., & SOLDÁNOVÁ, V. (2023). Geological and geomorphological preconditions for flash floods in Slovakia. Contributions to Geophysics and Geodesy, 53(4), 413-424. https://doi.org/10.31577/congeo.2023.53.4.6