Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ernő Rubik pôvodne vytvoril kocku ako nástroj pre výučbu svojich študentov

Dnes je Medzinárodný deň hlavolamov: Kocka je zároveň symbolom jednoduchosti a zložitosti, hovorí Ernő Rubik

13. 7. 2024 | videné 491-krát

Kto by nepoznal Rubikovu kocku. No tých, ktorí ju dokážu poctivo poskladať, je už o značné percento menej. Dokážete to? Ako Rubikova kocka vznikla a čo jej existencia spôsobila? Dnes 13. júla si pripomíname Medzinárodný deň hlavolamov.

Rubikova kocka, známa aj ako magická kocka, je mechanický hlavolam, ktorý vynašiel maďarský sochár a profesor architektúry Ernő Rubik v roku 1974. Tento fascinujúci hlavolam sa stal jedným z najpopulárnejších a najrozšírenejších na svete, a to nielen ako hračka, ale aj ako symbol matematického myslenia, logiky a kreativity. V roku 2007 vznikla i myšlienka oslavovať hlavolamy, a tak každý rok 13. júla oslavujeme jeden z najzaujímavejších medzinárodných dní – Medzinárodný deň hlavolamov. Tento deň je venovaný všetkým nadšencom hádaniek, ktorí milujú výzvy a trénovanie svojho mozgu, a jeho cieľom je podporovať intelektuálnu zábavu a motivovať ľudí všetkých vekových kategórií k riešeniu logických úloh.

História a vývoj

Ernő Rubik (*13. júl 1944, Budapešť) pôvodne vytvoril kocku ako nástroj pre výučbu svojich študentov, aby im pomohol pochopiť trojrozmernú geometriu. Prvá verzia kocky, ktorú nazýval „Magic Cube“ (magická kocka), bola z dreva a nechal si ju patentovať v roku 1975. V roku 1977, keď Rubik získal patent, sa začala kocka vyrábať komerčne v Maďarsku. Len v Maďarsku sa v roku 1980 predalo približne milión kusov kocky (v tom čase to bol každý desiaty človek v Maďarsku). V tom istom roku sa začalo aj s jej zahraničnou distribúciou, keď ju začala vyrábať a predávať spoločnosť Ideal Toy pod názvom „Rubik's Cube“.

Konštrukcia a mechanizmus

Rubikova kocka je zložená z 26 menších kociek, ktoré sú pripevnené k centrálnemu mechanizmu umožňujúcemu ich nezávislé otáčanie. Tradičná Rubikova kocka má rozmery 3x3x3, teda celkom 54 farebných štvorcov na šiestich stranách. Cieľom je otočením jednotlivých vrstiev dosiahnuť, aby každá strana mala jednotnú farbu.

Variácie a vylepšenia

Od pôvodného 3x3x3 modelu boli vyvinuté mnohé variácie, vrátane 2x2x2 (nazývaná aj Pocket Cube), 4x4x4 (Rubik's Revenge) a 5x5x5 (Professor's Cube). Existujú aj ďalšie, menej bežné verzie s ešte väčším počtom štvorcov, ako napríklad 6x6x6 a 7x7x7.

Popularita a kultúrny vplyv

Rubikova kocka sa stala fenoménom 80. rokov a dodnes zostáva ikonou popkultúry. Svoje miesto si našla v rôznych médiách, od filmov a televíznych relácií až po videohry a reklamy. Okrem toho sa stala predmetom súťaží a turnajov. Prvá oficiálna súťaž v skladaní kocky sa konala v Budapešti v roku 1982. Odvtedy sa konajú majstrovstvá sveta a regionálne turnaje, kde súťažiaci prekonávajú rekordy v rýchlosti a technike skladania.

Metódy riešenia

Existuje mnoho rôznych metód na riešenie Rubikovej kocky, z ktorých najznámejšia je CFOP (Cross, F2L, OLL, PLL). Táto metóda sa používa najmä medzi rýchloskladačmi (speedcubers) a umožňuje skladanie kocky za menej ako 10 sekúnd. Medzi ďalšie populárne metódy patrí Petrusova metóda, ZZ metóda a Roux metóda, z ktorých každá má svoje vlastné stratégie a kroky.

Rubikova kocka je viac než len hračka, je to symbol inovácie a intelektuálnej výzvy, ktorá inšpirovala milióny ľudí po celom svete. Jej jednoduchosť a zároveň zložitosť ju robia jedinečnou a nadčasovou. Či už ako nástroj na zlepšenie logického myslenia, predmet súťaží, alebo prostriedok na zábavu. Rubikova kocka si zaslúži svoje miesto v histórii ako jeden z vynálezov 20. storočia, pretože riešenie hlavolamov nie je len o zábave. Pomáha rozvíjať kritické myslenie, schopnosť riešiť problémy a zlepšuje trpezlivosť. Od sudoku cez krížovky až po šachové úlohy, každý hlavolam prináša jedinečnú výzvu a uspokojenie z jej prekonania.

Zaujímavosti

Rubikova kocka 3x3x3 má celkovo 43 252 003 274 489 856 000 (43 kvintiliónov) možných kombinácií, ale len jedno správne riešenie. Toto obrovské číslo ilustruje zložitosť a výzvu hlavolamu.

Prvé majstrovská v skladaní Rubikovej kocky organizovala Guinessova kniha rekordov v roku 1981 v Mníchove. Víťazom sa stal Jury Froeschl, ktorý ju dokázal poskladať za 38 sekúnd. Oficiálny svetový rekord v rýchloskladaní Rubikovej kocky držal Yusheng Du z Číny, ktorý v roku 2018 zložil kocku za neuveriteľných 3,47 sekundy. V roku 2023 tento rekord prekonal 21-ročný Max Park z USA, ktorý kocku 3x3x3 poskladal o 0,34 sekundy skôr ako jeho predchodca.

Najväčšiu Rubikovu kocku vytvoril Tony Fisher v roku 2017 a má rozmery 1,57 metra na každú stranu. Táto obrovská verzia funguje rovnako ako klasická kocka, len je oveľa ťažšia a náročnejšia na manipuláciu.

Na druhej strane najmenšia funkčná Rubikova kocka bola vyrobená ruským inžinierom Evgeny Grigorievom. Táto kocka má hranu dlhú len 5,6 milimetra a napriek svojej malej veľkosti sa dá normálne otáčať a riešiť.

Existuje disciplína, kde súťažiaci riešia kocku poslepiačky. Aktuálny svetový rekord pre túto kategóriu je približne 15 sekúnd, čo zahŕňa čas na zapamätanie si kocky a jej následné riešenie poslepiačky.

Roboti tiež preukázali svoju schopnosť riešiť Rubikovu kocku. Robot menom „Sub1 Reloaded“ dokázal zložiť kocku za neuveriteľných 0,637 sekundy v roku 2017, čo zahŕňa aj čas potrebný na skenovanie a výpočet riešenia.

Rubikova kocka sa používa aj ako nástroj v terapii, najmä pre deti s autizmom. Pomáha im zlepšovať jemnú motoriku, trpezlivosť a schopnosť riešiť problémy.

Od svojho uvedenia na trh sa predalo viac ako 350 miliónov Rubikových kociek po celom svete, čo z nej robí jednu z najpredávanejších hračiek všetkých čias.

V Budapešti, hlavnom meste Maďarska, sa nachádza múzeum venované Rubikovej kocke, kde návštevníci môžu vidieť rôzne historické verzie kocky a dozvedieť sa viac o jej histórii a vývoji.

Prvé oficiálne majstrovstvá sveta v riešení Rubikovej kocky sa konali v Budapešti v roku 1982. Víťazom sa stal Minh Thai z USA, ktorý zložil kocku za 22,95 sekundy.

 

Spracovala: Lucia Heldáková, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.

Foto: www.hbr.org

Súvisiace články