Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračné foto

Na Slovensku po parlamentných voľbách rastie prozápadná geopolitická orientácia

8. 7. 2024 | videné 263-krát

Na Slovensku sa najväčšia časť (46,4 %) respondentov prieskumu Ako sa máte, Slovensko? prikláňa k prozápadnej geopolitickej orientácii. Usilovať sa o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom preferuje 39,5 % respondentov. Prozápadná geopolitická orientácia na Slovensku za posledný rok narástla a v porovnaní s výskumom spred desiatich rokov je dokonca takmer dvojnásobná.

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku už od roku 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i. a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Od marca 2020 sme zrealizovali dvadsať rozsiahlych zisťovaní a štyri špeciálne. Aktuálna dvadsiata vlna výskumu prebehla viac ako mesiac po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica a dva týždne po voľbách do európskeho parlamentu v dňoch 19.6. – 24.6.2024.

 

Najviac respondentov by chcelo stáť na strane Západu

Na otázku „V súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou sa i v našej verejnosti diskutuje o geopolitickom zaradení Slovenska, o tom ako by sme sa mali vo svete orientovať“ 46,4 % respondentov odpovedalo, že Slovensko by malo „vždy“ alebo „skôr“ stáť na strane Západu (EÚ a NATO), 39,5 % respondentov sa prikláňalo k odpovedi že Slovensko by sa malo usilovať sa o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom a 8 % odpovedalo, že Slovensko by „vždy“ či „skôr“ malo stáť na strane Ruska.

V súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou sa i v našej verejnosti diskutuje o geopolitickom zaradení Slovenska, o tom ako by sme sa mali vo svete orientovať.  Myslíte si, že Slovensko by malo:

 

 

september / október 2014

marec / apríl 2022

apríl / máj 2023

marec 2024

jún 2024

 

Vždy / skôr stáť na strane Západu (EÚ, NATO)

25,8

38,9

37,7

42,8

46,4

Usilovať sa o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom

50,2

45,7

44,9

42,1

39,5

Vždy / skôr stáť na strane Ruska

8,3

8,5

9,5

7,9

8

Iné / Neviem

15,7

6,9

7,9

7,2

6,1

Geopolitická orientácia na Západ rastie so zvyšujúcim sa vzdelaním respondentov, pričom medzi vysokoškolsky vzdelanými podporuje orientáciu na Západ až takmer 60 % respondentov. Naopak, geopolitická orientácia na Západ klesá s narastajúcim vekom, najvýraznejšie prozápadní sú respondenti do 30 rokov. Zároveň však s vekom narastá preferencia vyváženej pozície medzi Ruskom a Západom.

 

Po parlamentných voľbách rastie prozápadná geopolitická orientácia.

Podobnú otázku sme respondentom položili i v roku 2014 po Ruskej anexii Krymu a vyhlásení separatistických republík na východe Ukrajiny. V porovnaní s rokom 2014 prišlo po vypuknutí vojny na Ukrajine na jar 2022 k výraznému nárastu západných geopolitických preferencií slovenských respondentov. Zatiaľ čo podiel respondentov, ktorí by sa chceli geopoliticky orientovať na Rusko ostáva vo všetkých meraniach pomerne stabilný a osciluje medzi 7,9-9,5 %, ďalší posun k prozápadnej orientácii na úkor vyvážených postojov medzi Západom a Ruskom nastal v posledných dvoch výskumoch z tohto roku. Preferencie prozápadného zaradenia Slovenska narástli z 37,7 % (máj 2023) na súčasných 46,4 % (jún 2024) a, naopak názor, že Slovensko by sa malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom poklesol v tomto období z 44,9 % na súčasných 39,5 %.

 

Voliči Smeru sú prozápadnejší ako pred voľbami

Pri porovnaní vývoja geopolitických postojov voličov troch najväčších strán na jar 2023 a v súčasnosti sa ukazuje, že názory voličov strán Hlas a Progresívne Slovensko sa príliš nezmenili.

Voliči strany Hlas sa väčšinovo prikláňajú k vyváženej pozícii medzi Ruskom a Západom (aktuálne 52,7 %, v roku 2023 to bolo 47,3 %), ale zároveň významná časť z nich preferuje Západ (aktuálne 35,7 %, v roku 2023 to bolo 34,1 %). Voliči strany Progresívne Slovensko výrazne preferujú orientáciu na Západ (84 %) a o vyváženú pozíciu by sa chcelo usilovať iba 14,5 % z nich. Tieto hodnoty sa v porovnaní s rokom 2023 takmer nezmenili.

Naopak, až 22,3 % voličov strany Smer sa chcelo na jar v roku 2023 geopoliticky prikloniť skôr na stranu Ruska, pričom v súčasnosti je to už iba 12,5 %. Zároveň medzi voličmi Smeru narástla preferencia prozápadnej orientácie zo 7,9 % na jar v roku 2023 na 18,8 % v júni 2024. Voliči Smeru sa však stále väčšinovo prikláňajú k vyváženej pozícii medzi Západom a Ruskom (63 %, pričom v roku 2023 to bolo 66,9 %).

Podobne narástla prozápadná orientácia i medzi nevoličmi (z 26,5 % v roku 2023 na súčasných 37,2 %) a zároveň medzi nimi poklesla preferencia vyváženej pozície (z 47,6 % v roku 2023 na súčasných 35,8 %).

Diskusia o geopolitickej orientácii Slovenska je dôležitá i keď polarizuje spoločnosť

Pre až takmer polovicu respondentov (48,9 %) je problematika geopolitického zaradenia Slovenska skôr či veľmi dôležitá, pričom za skôr či vôbec nedôležitú ju považuje iba 18,1 % respondentov. Za dôležitejšiu ju pokladajú prívrženci Západu (57,1 %) ako prívrženci vyváženej pozície (45,6 %) či Ruska (41,2 %).

Respondenti sa väčšinovo domnievajú, že o tejto problematike je veľmi či skôr dôležité viesť celospoločenskú diskusiu (55,4 %).

Zároveň si však takmer dve tretiny (62,4 %)  respondentov myslia, že táto téma veľmi či skôr rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Na tomto názore sa väčšinovo zhodnú prívrženci všetkých geopolitických orientácií.

„Zdá sa, že nárast prozápadnej geopolitickej orientácie sa dá vysvetliť i reálnou politikou predstaviteľov strany Smer po prevzatí moci po parlamentných voľbách na jeseň v roku 2023. Vláda Smeru nespochybňuje naše členstvo v NATO či EÚ a tento postoj sa pravdepodobne prejavil i v názoroch voličov tejto strany. Naopak, niektoré radikálne proruské a protizápadné vyjadrenia predstaviteľov Smeru počas pôsobenia tejto strany v opozícii nepochybne mohli v minulosti vplývať nielen na jej vlastných voličov, ale i na tú časť respondentov, ktorí deklarujú neúčasť v prípadných parlamentných voľbách,“ komentuje výsledky prieskumu Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Ilustračné foto: Christian Lue/Unsplash

 

Súvisiace články