Aktuality

Komisia Slovenskej akadémie vied pre životné prostredie a klimatickú zmenu ako odborný, poradný orgán SAV s celoslovenskou pôsobnosťou so znepokojením sleduje plány a aktivity na rozdelenie súčasného Národného parku Poloniny na zredukovaný Národný park (NP) Poloniny a nový Prírodný park Poloniny – Nízke Beskydy.

Dovolíme si zároveň pripomenúť, že územie Národného parku Poloniny je oblasťou s mimoriadnymi prírodnými hodnotami a jedno z najcennejších území Slovenska z hľadiska prírodného i kultúrneho dedičstva. Tieto hodnoty sú rozpoznané a ocenené aj na medzinárodnej úrovni, či už zaradením do medzinárodnej siete chránených území Natura 2000 (napr. SKUEV0229 Bukovské vrchy a SKUEV0234 Ulička), zaradením do trilaterálnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty programu UNESCO MaB, udelením Európskeho diplomu Radou Európy a zaradením najvýznamnejších pralesov územia do lokality Svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.

Takto cenných území na Slovensku, ale aj v Európe máme veľmi málo a ich ochrana a zachovanie v čo najlepšom stave pre budúce generácie by mali byť najvyššou prioritou, a to aj z pohľadu zásadných a záväzných medzinárodných dokumentov ako napr. Dohovor o biologickej diverzite (CBD) a jeho nový strategický plán do roku 2030 (Globálny rámec pre biodiverzitu z Kunmingu a Montrealu), Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, smernice EÚ o vtákoch a o biotopoch, Smernica IUCN pre manažmentové kategórie chránených území, Smernica IUCN pre ochranu konektivity prostredníctvom ekologických sietí a koridorov, ale aj podľa národných dokumentov, ako sú Národná biodiverzitná stratégia a akčný plán pre SR do roku 2030, Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030, Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy a iné.

Pripravovaný návrh rozdelenia územia NP Poloniny je v rozpore s uvedenou prioritou a súvisiacim záväzkom SR.

Prijatie návrhu by znamenalo výraznú redukciu výmery územia NP o takmer dve tretiny, jeho fragmentáciu na navzájom izolované časti, rozdelenie správy ochrany prírody na dva subjekty, z ktorých jeden v súčasnosti neexistuje.

Predpokladáme zníženie stupňa ochrany v území navrhnutom na vyňatie z národného parku, keďže pre kategóriu prírodného parku neplatí princíp nadradenia ochrany prírody nad ostatné činnosti, ktorý je typický pre národný park.

Nevidíme dôvod na vyňatie takmer dvoch tretín územia z NP Poloniny, keďže v dotknutom území dominujú prírode blízke lesy a poloprírodné trávne porasty, ktoré svojím charakterom spĺňajú definíciu národného parku ako územia „prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre“. Jeho vyňatím by sa okrem iného podstatne zhoršili podmienky pre ochranu veľkých cicavcov, vtákov i viacerých iných skupín živočíchov, ktoré preferujú súvislé, nefragmentované územie a vyžadujú si zachovanie konektivity krajiny.

Takto navrhnutá zmena znižuje ochranu územia, jeho konektivitu i celkovú koherenciu území sústavy Natura 2000, hrozí zhoršením stavu zachovania predmetov ochrany, neumožňuje dostatočne kvalitnú správu ochrany prírody a životného prostredia, zabezpečenie ochrany záujmov štátu a jeho medzinárodných záväzkov, vrátane tých, ktoré sú platné špeciálne pre NP Poloniny.

Pripravovaný návrh rozdelenia územia NP Poloniny je v príkrom rozpore aj s angažovanosťou Slovenskej republiky v ochrane a manažmente európskej lokality Svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy, kde Slovensko je jednou z troch vedúcich krajín a hostí stály sekretariát pre túto lokalitu.

Z viacerých významných rizík rozdelenia územia NP Poloniny zdôrazňujeme, že národná prírodná rezervácia Havešová a prírodná rezervácia Udava (obe sú súčasťou spomínanej lokality Svetového prírodného dedičstva) by sa ocitli mimo súvislého územia národného parku, čo by zhoršilo možnosti ich ochrany okrem iného zmenšením ich tzv. nárazníkových zón. Pre územia tejto lokality svetového dedičstva je totiž popri vlastnom území špecifikovaná aj veľkosť nárazníkovej zóny, vrátane území v NP Poloniny (Havešová 6 470,84 ha; Rožok 1 138,71 ha; Stužica – Bukovské vrchy 5 694,11 ha; Udava 814,62 ha). Navrhované rozdelenie NP Poloniny by priamo zasiahlo do týchto nárazníkových zón.

Vláda Slovenskej republiky sa v roku 2004 zaviazala pristúpením ku Karpatskému dohovoru (Carpathian Convention) k ochrane a udržateľnému rozvoju Karpát. Ratifikáciou piatich protokolov Karpatského dohovoru, vrátane Protokolu o ochrane a udržateľnom využívaní biologickej a krajinnej diverzity (2011), Protokolu o udržateľnom využívaní lesov (2013) a Protokolu o udržateľnom poľnohospodárstve a rozvoji vidieka (2021), svoje záväzky spresnila a rozšírila. Plánované rozdelenie NP Poloniny je v rozpore so snahami o udržateľný rozvoj Karpát, duchom uvedených dokumentov a ich ustanovení a oprávnene sa obávame, že by znamenalo porušenie záväzkov Slovenskej republiky v Karpatskom dohovore, jeho protokoloch i ďalších zmienených medzinárodných dokumentoch.

Efektívne riadenie národných parkov za účasti vlastníkov pozemkov je však zaužívané vo viacerých európskych krajinách.

Aj z uvedeného dôvodu odporúčame Ministerstvu životného prostredia SR:

• zastaviť proces pripravovaného rozdelenia Národného parku Poloniny;
• pokračovať v príprave zonácie Národného parku Poloniny v jeho súčasných hraniciach, vrátane zlaďovania záujmov vlastníkov a užívateľov pozemkov so záujmami ochrany prírody a krajiny;
• nájsť vhodný spôsob na zapojenie vlastníkov pozemkov do riadenia národného parku;
• zonáciu pripravovať na základe odborných podkladov a expertíz, za účasti príslušných odborníkov;
• zonáciu Národného parku Poloniny navrhnúť tak, aby:

            - boli plne zabezpečené záujmy ochrany prírody a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky so zreteľom na            dostatočnú veľkosť jadrovej zóny, jej reprezentatívnosť, konektivitu a ďalšie dôležité vlastnosti,

            - boli vytvorené predpoklady pre využívanie územia v súlade s princípmi udržateľného rozvoja,

             - umožňovala rozvoj obcí a hospodárskych aktivít rešpektujúcich ich umiestnenie v Národnom parku s využitím participatívneho integrovaného územného plánovania.

Stanovisko poskytol RNDr. Pavol Siman, PhD., predseda Komisie SAV

Foto: Facebook/NP Poloniny a Vihorlatské vrchy s okolím