Aktuality

Prečo sa smejeme a odkiaľ pramení humor? Teória nadradenosti je o tom, prečo sa smejeme a z čoho nám prichádza „humor“. Predstavme si, že sme v situácii, keď niekto zakopne a spadne (ale neublíži si). Pre mnohých ľudí je to vtipné, pretože sa cítia byť v tej chvíli lepší alebo šikovnejší ako ten, kto spadol. Tento pocit nadradenosti je základom tejto teórie. Dnes 1. júla si pripomíname Medzinárodný deň vtipov.

Hovorili o tom už starovekí filozofi – Platón a Aristoteles. Platón vo svojom diele „Faidón“ tvrdil, že smiech vzniká z vnímania menejcennosti. Aristoteles v „Poetike“ zdôraznil, že komédia obsahuje prvok posmechu a že sa smejeme, keď vidíme niečo smiešne alebo nedostatočné. V 17. storočí Hobbes tvrdil, že humor je spôsobený „náhlou slávou“, ktorá vyplýva z náhleho pocitu nadradenosti nad inými (Provine, 2000).

Súčasná filozofka Lintottová (2016) priznáva kritiku teórie nadradenosti, najmä jej potenciál ospravedlňovať alebo podporovať škodlivé správanie, ako je šikanovanie alebo diskriminácia. Skúma, ako môže byť humor inkluzívny aj exkluzívny, vytvárajúc väzby medzi niektorými ľuďmi, zatiaľ čo iných vylučuje (Lintott, 2016).

Gruner (2000) sa vo svojej knihe venuje dokazovaniu toho, že užívanie si úspešného humoru, podobne ako užívanie si úspechu v športe a hrách (vrátane hier života), musí zahŕňať víťazstvo („získanie toho, čo chceme“) a náhlu percepciu (vnímanie) toho víťazstva.

Podtézy, ktoré dokazuje, zahŕňajú nasledovné:

1. Pre každú humornú situáciu existuje víťaz.

2. Pre každú humornú situáciu existuje porazený.

3. Nájsť „víťaza“ v každej humornej situácii, a čo ten „víťaz“ vyhráva, nie je často ľahké.

4. Nájsť „porazeného“ v každej humornej situácii a čo ten „porazený“ stráca, je často ešte menej ľahké.

5. Humorné situácie sa najlepšie pochopia tým, že sa vie, kto čo vyhráva a kto čo stráca,

6. Odstránenie toho, čo je vyhrané alebo stratené, alebo náhlosť, s ktorou je to vyhrané alebo stratené, z humornej situácie (vtip atď.), odstraňuje podstatné prvky situácie a robí ju bezhumornou. Tu sú príklady vtipov, ktoré sú v súlade s teóriou nadradenosti:

• Prečo blondínka stojí pred zrkadlom s očami zavretými? Chce vidieť, ako vyzerá, keď spí.
• Koľko programátorov treba na výmenu žiarovky? Žiadneho, je to hardvérový problém.
• Koľko právnikov treba na výmenu žiarovky? Žiadneho, ale budete potrebovať veľa peňazí na ich konzultácie.

Teória nadradenosti je len jednou z teórií, ďalej existuje teória uvoľnenia (Relief Theory), kde Freud, jeden z hlavných propagátorov tejto teórie, tvrdil, že smiech a humor slúžia ako mechanizmus na uvoľnenie napätia a potlačených emócií bezpečným spôsobom. Vtipy často uvoľňujú napätie tým, že porušujú sociálne tabu alebo neprípustné témy (Freud, 1905).

• Šéf sa pýta zamestnanca: „Veríš v život po smrti?“ Zamestnanec odpovedá: „Nie, prečo?“ Šéf hovorí: „Pretože po tom, čo si včera odišiel skôr z práce na pohreb svojej babičky, prišla sa sem na teba opýtať.“
• Ako psychológ počíta ovečky, keď nemôže zaspať? Napíše na tabuľu „1, 2, 3...“ a čoskoro začne premýšľať o detstve tých ovečiek.
• „Viete, prečo som vás zastavil?“ Vodič odpovedá: „Naozaj nemám predstavu, pane.“ Policajt hovorí: “Ani ja nie, takže si môžete ísť.“

Tieto vtipy fungujú na základe teórie uvoľnenia tým, že poskytujú spôsob, ako bezpečne a vtipne vyjadriť obavy, stres alebo napätie v každodenných situáciách.

A napokon je teória inkongruencie (Incongruity Theory), podľa ktorej humor vzniká, keď je narušené očakávanie. Vtipy často obsahujú nečakané zvraty alebo absurdné kombinácie, ktoré nás prekvapujú a pobavia (Morreall, 1983). Teória inkongruencie tvrdí, že humor vzniká z nezhody alebo rozporu medzi očakávaním a realitou. Smiech je reakciou na niečo nečakané, nelogické alebo absurdné.

• Prečo sa krava schovávala? Pretože sa hrala na schovávačku.
• Prečo mimozemšťania neokupujú Zem? Pretože počuli, že tu sú príliš vysoké nájmy.
• Prečo programátorov nezaujíma móda? Pretože sa stále držia svojho kódu.

Tieto vtipy ilustrujú, ako teória inkongruencie využíva prekvapenie, absurdnosť a nelogickosť na vyvolanie smiechu. Keď naše očakávania nie sú naplnené tým, čo považujeme za logické alebo obvyklé, výsledný nesúlad nás často rozosmeje.

Spracovala: Mirka Bozogáňová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.

Foto: saravanderwerf.com