Aktuality

Najvyššiu mieru dôvery v rámci inštitúcií má medzi voličmi koalície aj opozície veda a vedci. Medzi voličmi koalície požívajú 70,4 % dôvery, u voličov opozície majú veda a vedci 84,3-percentnú dôveru, v celoslovenskom meradle je to 72,8 percenta. Vyplýva to z výskumu Slovenskej akadémie vied a Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, ktorý v pondelok 24. júna 2024 na pôde SAV predstavili Miloslav Bahna, riaditeľ Sociologického ústavu SAV, v. v. i., a Oľga Gyarfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.

Rozsiahly sociologický výskum realizovali vo februári 2024 v rámci projektu APVV Nacionalizmus, populizmus a sociálne siete v komparatívnej perspektíve a obsahoval dva moduly. Témou aktuálneho výskumu je národná identita a občianstvo. Druhý modul je povolebný výskum, ktorý sa spätne zameriava na voličské správanie v parlamentných voľbách 2023 a na rôzne aspekty hodnotenia reprezentatívnej demokracie.

V rámci výskumu národnej identity sa zisťovali postoje respondentov k šiestim možným zdrojom národnej hrdosti. Je výrazný rozdiel v odpovediach respondentov na tri potenciálne zdroje hrdosti, ktoré sa týkajú fungovania politiky a ekonomiky, a na tri apolitické zdroje hrdosti týkajúce sa športu, kultúry a histórie. Dlhodobo medzi voličmi koalície a opozície neexistujú rozdiely v miere hrdosti na slovenskú históriu a na slovenské umenie a literatúru. Na výsledky športovcov sú o niečo viac hrdí voliči opozície ako koalície.  Naopak v prípade politicko-ekonomických charakteristík Slovenska sa pohľad voličov dvoch hlavných politických táborov od seba líši viac ako v roku 2014.  V prípade hrdosti na ekonomické výsledky nastal v tomto roku dokonca mierny pokles, keď 27,9 percenta respondentov je hrdých na ekonomické výsledky SR.

„Môžeme povedať, že politická polarizácia okolo tém súvisiacich s národnou identitou a postojov k iným krajinám je v súčasnosti pri niektorých otázkach rovnaká alebo vyššia ako v roku 1996, spoločnosť ako celok metafora o dvoch proti sebe stojacich názorových táboroch príliš nevystihuje a nevystihovala ju ani v 90. rokoch 20. storočia," vysvetľuje riaditeľ Sociologického ústavu SAV, v. v. i.  

Normatívne predstavy o demokracii a demokratických procesoch

Takmer tri štvrtiny slovenskej verejnosti (74 %) súhlasia s tým, že „demokracia je vždy a za každých okolností lepšia ako akýkoľvek iný typ vládnutia“. Podobne vysoký (71 %) je súhlas aj s výrokom „súdy by mali byť schopné zastaviť vládu v konaní, ktoré je nad rámec jej kompetencií“, čiže dôvera k súdnej moci ako kontrolnému mechanizmu exekutívy je vysoká. Na druhej strane – podobne ako v minulosti ukázali aj iné výskumu – časť verejnosti (41 %) vyjadruje preferenciu pre silného lídra a súhlasí s výrokom „mať silného lídra vo vláde je pre Slovensko dobré, aj keď líder ohýba pravidlá, aby presadil, čo treba“.

Podrobné správy z výskumu sú v prílohách.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková