Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka, sídlo Európskej únie

Slovensko z členstva v únii jednoznačne benefituje

12. 6. 2024 | videné 266-krát

Tento rok oslavujeme dvadsiate výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Bol to významný impulz pre hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska. Možnosť čerpania eurofondov je nepochybne jednou z najväčších základných výhod členstva v EÚ. Ekonómovia zo Slovenskej akadémie vied sa pozreli na to, ako výrazne sme si za uplynulé obdobie finančne prilepšili.

„V rokoch 2004 – 2023 sme prispeli do EÚ sumou 15,8 mld. eur, no minuli sme 39,7 mld. eur, takže sme prijali 2,4-krát viac, ako sme prispeli. Keď si to prepočítame na roky, tak sme každý rok v tomto období prijali 1,2 mld. eur v porovnaní s našimi príspevkami,“ povedal Tomáš Miklošovič z Ekonomického ústavu SAV, v. v. i.

Byť súčasťou „európskej rodiny“ nám prináša viaceré výhody, ale na druhej strane aj povinnosti a zodpovednosť voči spoločným európskym cieľom a hodnotám. Tromi hlavnými zdrojmi príjmov rozpočtu EÚ sú v súčasnosti clá, príspevky založené na dani z pridanej hodnoty vyberanej členskými štátmi a priame príspevky krajín EÚ, známe aj ako príspevky vychádzajúce z hrubého národného dôchodku (HND).

„Výdavky EÚ sú určené najmä na investície a sociálnu súdržnosť. EÚ preto na obdobie 5 – 7 rokov prijíma dlhodobé plány výdavkov v podobe viacročných finančných plánov známych aj pod názvom programové obdobie. V prípade ´nečlenstva´ Slovenska v EÚ by sme nemuseli platiť priame príspevky do rozpočtu EÚ. Na druhej strane by sme však nemohli čerpať eurofondy,“ tvrdí T. Miklošovič.  

Štáty EÚ môžeme rozdeliť na dve kategórie. V prípade, že krajina platí viac, ako zo spoločného rozpočtu získa prostredníctvom eurofondov, hovoríme o čistých platcoch. Ak krajina získa viac zdrojov cez eurofondy v porovnaní s priamymi príspevkami, nazývame ju čistým prijímateľom. Od vstupu do EÚ v roku 2004 sme začali prispievať do rozpočtu únie nemalou sumou. V prvom roku to bolo viac ako 300 mil. eur.

„Táto suma konzistentne narastá vzhľadom na celkovú rastúcu výkonnosť slovenskej ekonomiky. V roku 2021 sme prispievali takmer 1 385 mil. eur, čo bolo zhruba 1,4 % HND. Tento podiel bol najvyšší počas celého obdobia. V nasledujúcich rokoch boli naše príspevky mierne nižšie, na úrovni cca 1 100 mil. eur. Naše príspevky do rozpočtu EÚ sú v celej dĺžke trvania pomerne konzistentné a môžeme tvrdiť, že Slovensko je za celé obdobie svojho členstva v pozícii čistého prijímateľa,“ uvádza ekonóm SAV.

Ekonóm na záver pripomína, že kým sú naše príspevky konzistentné počas celého obdobia, tempo čerpania v jednotlivých rokoch sa zásadne líši. Toto nerovnomerné čerpanie má za dôsledok nevyužitie potenciálu eurofondov. „Zároveň by sme nemali byť ľahostajní v prípade „šafárenia“ v oblasti eurofondov, pretože to nie sú len „nemecké“ peniaze, ale podstatná časť týchto peňazí pochádza aj z našich peňaženiek,“ uzatvára svoje zistenia Tomáš Miklošovič.

Európska únia, ako zoskupenie 27 štátov, tvorí silný politický a ekonomický celok, ktorý v mnohých smeroch určuje smerovanie sveta. EÚ má rozlohu viac ako 4 milióny km² a takmer 450 miliónov obyvateľov. Podieľa sa na tvorbe takmer 20 % svetového HDP a je jedným z hlavných centier vývoja a výskumu vo svete.

 

Spracovala: Monika Tináková

Foto: pixabay.com/USA-Reiseblogger

Súvisiace články