Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Jeden z najvýraznejších súčasných mysliteľov v oblasti literárnej komparatistiky, profesor Marko Juvan zo Slovinskej akadémie vied a umení v Ľubľane

Pozvánka na prednášku Peripherocentrism – Geopolitics of Comparative Literatures between Ethnocentrism and Cosmopolitanism

24. 4. 2023 | zhliadnuté 246-krát

Jeden z najvýraznejších súčasných mysliteľov v oblasti literárnej komparatistiky, profesor Marko Juvan zo Slovinskej akadémie vied a umení v Ľubľane, prednesie na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., prednášku s názvom Peripherocentrism – Geopolitics of Comparative Literatures between Ethnocentrism and Cosmopolitanism (Periferocentrizmus – geopolitika porovnávacej literárnej vedy medzi etnocentrizmom a kozmopolitizmom)Podujatie, ktoré sa bude konať v stredu 26. apríla 2023 o 14.00 hod. v zasadacej miestnosti Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a online, organizuje ústav v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy.

Ako uvádza Marko Juvan, bez ohľadu na svoje skutočné postavenie vo svetovom systéme, každá národná literárna ekológia väčšinou vníma samu seba ako kognitívne centrum. Z tohto hľadiska je periférna literatúra súčasťou toho, čo by sa dalo nazvať „periferocentrizmom“. Národné literárne dejiny ako naratívny diskurz formujúci kolektívnu pamäť sú v podstate etnocentrické. No najmä v takzvaných malých literatúrach sú gestom stávania sa svetovými (worlding), teda gestom pomyselného umiestnenia samých seba v literárnom svetovom systéme. Porovnávacia literárna veda vznikla v čase, keď etnocentrické literárne dejiny dominovali globálnym centrám aj perifériám. V ranej a klasickej fáze svojho vývoja sa porovnávacia literárna veda zamerala na prekonanie národného parochializmu. Nedávny výskum však odhalil eurocentrickú a etnocentrickú orientáciu kozmopolitných konceptov, vrátane Goetheho idey svetovej literatúry. Literárny svetový systém usmerňuje medziliterárnu výmenu spôsobmi, ktoré korešpondujú s ekonomickou nerovnosťou medzi centrami a perifériami. Okrem spisovateľov sú od globálneho postavenia ich jazyka a literatúry závislí aj samotní literárni historici. V dôsledku toho majú komparatisti tendenciu začleňovať svoje kozmopolitné perspektívy a metódy do etnocentrických, či dokonca nacionalistických programov: svoju domácu literatúru robia svetovou prostredníctvom medzinárodných porovnaní a argumentujú za jej geopolitickú prestíž. Komparatisti z krajín centra upevňujú dominanciu svojich literatúr vo svetovom systéme, zatiaľ čo komparatisti z krajín periférie sa usilujú umiestniť medzinárodne menej známu literárnu produkciu svojej domoviny do virtuality svetovej literatúry.

Link na pripojenie cez Zoom
Meeting ID: 828 0143 5424
Passcode: 483164

Marko Juvan je členom Academia Europaea, vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu slovinskej literatúry a literárnej vedy ZRC SAZU, profesorom literárnej teórie a slovinskej literatúry na Univerzite v Ľubľane a členom výkonného výboru ICLA. Medzi jeho publikácie o teórii žánrov, intertextualite, literárnej geografii, slovinskom romantizme a svetovej literatúre patria History and Poetics of Intertextuality (Purdue University Press, 2008), Literary Studies in Reconstruction (Peter Lang, 2011), Prostori slovenske književnosti (ed., Založba ZRC, 2016), Hibridni žanri (LUD Literatura, 2017; srbský preklad 2019), Worlding a Peripheral Literature (Palgrave Macmillan, 2019), Med majem ’68 in novembrom ’89: Transformacije sveta, literature in teorije (ed., Založba ZRC, 2021).

 

Spracoval: Peter Zlatoš, Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Foto: archív

Súvisiace články