Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka, graffity Berlínsky múr

Pripomíname si Svetový deň slobody

9. 11. 2022 | zhliadnuté 226-krát

V stredu 9. novembra si pripomíname Svetový deň slobody. Pred 33 rokmi sa obyvatelia Berlína stali svedkami pádu Berlínskeho múru. Tento historický okamih dodnes možno najlepšie zosobňuje koniec viac než 40-ročnej studenej vojny. Fotografie a videozáznamy zvečnili davy Berlínčanov ničiacich múr, ktorý na takmer tridsať rokov preťal mesto na dve časti a odlúčil od seba rodiny a priateľov. Betónový múr sa stal symbolom sveta rozdeleného studenou vojnou, miestom vymedzujúcim politické a ideologické hranice kapitalistickej a socialistickej sféry.

Usporiadanie Nemecka po druhej svetovej vojne do veľkej miery vychádzalo z debát prebiehajúcich na konferenciách víťazných mocností. Štáty protihitlerovskej koalície sa na Jaltskej konferencii v roku 1945 dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny, podobne ako aj samotný Berlín. Veľká Británia, Francúzsko a USA v roku 1949 spojili svoje zóny a umožnili vznik demokratickej Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Sovieti po zmanipulovaných voľbách vo svojej okupačnej zóne vyhlásili vznik Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Keďže ju v prospech NSR neustále opúšťali ľudia, hrozilo, že úteky budú mať vážne dôsledky na ekonomiku. Stranícke orgány NDR ovládané Sovietmi rozhodli o uzatvorení hraníc s NSR a postavení Berlínskeho múru. Berlínsky múr nazývali protifašistickým valom a odôvodňovali jeho postavenie tým, že z NSR na východ prenikajú revanšistické sily podvracajúce socialistické zriadenie. Od roku 1949 až po jeho postavenie v roku 1961 ušli z komunistického východného Nemecka takmer tri milióny ľudí.

Múr v celej svojej dĺžke meral 155 km, z toho 45 km bolo v Berlíne. Siahal do výšky štyroch metrov a na východnej strane múru sa nachádzalo elektrické oplotenie, ostnaté drôty a tzv. pás smrti – vysoko strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami. Dostať sa do západného Nemecka sa pokúsilo viac ako 100 000 ľudí. Podľa najnovších výskumov medzi rokmi 1961 a 1989 pri pokuse o útek zahynulo viac ako 300 ľudí. Najčastejšie ich zastrelili východonemeckí dozorcovia, no viacerí tiež stúpili na mínu alebo sa utopili v snahe preplávať na Západ. Okrem politických a ekonomických následkov postavenia múru sa dá hovoriť aj o jeho vplyve na psychiku ľudí. Viacerí obyvatelia žijúci neďaleko betónovej hranice trpeli depresiami, pocitmi izolácie a zúfalstva.

Čo predchádzalo pádu Berlínskeho múru? Ešte vo februári 1989 pohraničná stráž v Berlíne zastrelila len 20-ročného muža pri pokuse o prechod hranice. Podľa nemeckého kancelára Helmuta Kohla zhodilo prvú tehlu z Berlínskeho múru Maďarsko. Dňa 19. augusta 1989 sa neďaleko pohraničného mesta Šoproň konal tzv. Paneurópsky piknik. Stretnutie malo byť prejavom solidarity a priateľstva. Na niekoľko hodín sa otvoril hraničný priechod medzi Maďarskom a Rakúskom a na priľahlej lúke sa na pikniku stretli ľudia z oboch strán železnej opony. O podujatí sa dozvedeli východní Nemci a stovky z nich využili otvorené hranice na útek do NSR. Patrónom podujatia bol prezident Paneurópskej únie a veľký stúpenec európskej integrácie Otto von Habsburg. Z maďarskej strany túto iniciatívu zaštítil reformný komunistický funkcionár a člen Rady ministrov Imre Pozsgay. V nasledujúcom období počty východných Nemcov utekajúcich cez Československo narastali a 11. septembra Maďarsko otvorilo hranice s Rakúskom.

Ekonomické zaostávanie východného bloku a politické uvoľnenie pod vedením Michaila Gorbačova vytvorili podmienky pre pád železnej opony. Vlády v socialistických štátoch sa museli vyrovnávať s čoraz väčšou nespokojnosťou obyvateľov a prichádzali o svoju legitimitu. Dňa 9. novembra východonemeckí komunistickí funkcionári povolili občanom slobodne vycestovať do NSR a davy ľudí sa začali zhromažďovať pri hraničných priechodoch v Berlíne. Akonáhle prestala existovať politická vôľa udržiavať medzi dvoma blokmi bariéru, múr sa veľmi rýchlo zrútil. Jeho pád symbolicky ukončil studenú vojnu a vzbudil nádeje, že sa dá existovať vo svete bez múrov a ostnatých drôtov. Hoci Berlínsky múr vo svojej fyzickej podobe prestal existovať, múry a hranice v rôznych podobách stále formujú naše predstavy o svete a tých, čo sú za nimi.

 

Text: Júlia Čížová, Historický ústav SAV, v. v. i.

Foto: pixaby.com/Caro Sodar

Súvisiace články