Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hostkou 46. epizódy Vedeckého podcastu SAV bola PhDr. Marta Herucová, PhD., z Ústavu dejín umenia Centra vied o umení SAV, v. v. i.

Vyšla 46. epizóda Vedeckého podcastu SAV

4. 11. 2022 | zhliadnuté 255-krát

Hostkou 46. epizódy Vedeckého podcastu SAV bola PhDr. Marta Herucová, PhD., vedecká pracovníčka Ústavu dejín umenia Centra vied o umení SAV, v. v. i. Vo svojom výskume sa zameriava na maliarstvo a sochárstvo 19. storočia s dôrazom na náhrobky, krajinomaľby či portrétovú tvorbu. Je dlhoročnou spolupracovníčkou Slovenského národného múzea, Spišského múzea v Levoči, venuje sa aj kurátorskej činnosti. Externe prednáša na Masarykovej univerzite v Brne. Podcast moderovala Soňa Lutherová.

Marta Herucová sa začala venovať dejinám umenia už na strednej škole – zúčastňovala sa súťaží o dejinách Bratislavy, navštevovala kurzy dejín umenia. Rozhodnutie o ďalšom štúdiu bolo pre ňu teda jednoznačné: Toto chcem robiť! A na druhý pokus sa aj stalo – začala študovať dejiny umenia. Od roku 1984 je vedeckou pracovníčkou Slovenskej akadémie vied.

„Každý deň kunsthistoričky je iný – je to práca v teréne, ale aj mnoho štúdia, písania a ´vysedávania´,“ hovorí o svojej práci a konkretizuje hlavne prácu v teréne, v depozitároch. „Najmä v oblasti 19. storočia je tu ´zasľúbená zem´, stále je tu čo bádať.“ Ako príklad uvádza expozície múzeí, ktoré sa podľa nej väčšinou končia v 18. storočí.

Vo svojich vedeckých textoch M. Herucová približuje aj život meštianstva, vyšších spoločenských vrstiev 19. storočia, ku ktorým sa dostáva cez svoje celoživotné zbierky. Rozhovorí sa aj o tzv. identifikačnom probléme. Zaoberá sa aj portrétovou tvorbou. „Špeciálne sa zaujímam o sirotkov – diela neznámych autorov, pamiatkovo nechránené, zabudnuté diela... Som presvedčená, že aj takéto diela nám pomáhajú budovať historické povedomie, ktoré je u nás také, aké je,“ konštatuje vedkyňa a dáva aj príklad diel, ktoré sa jej vryli do pamäti a ktorým napríklad určila krajinu pôvodu. M. Herucová spomenie aj náročnosť výskumu dejín umenia počas socializmu, keď na nich „zhora“ kládli nároky na vyhľadávanie a skúmanie slovenských umelcov s čisto slovenskými koreňmi. „Vzhľadom na to, že sme súčasťou Európy, to bolo veľmi ťažké,“ vysvetľuje. „Stavať národnostný princíp na skúmanie nejakého diela či autora bolo veľmi problematické.“

Konkretizuje ďalej, čo znamená výskum sepulkrálneho umenia, ktorému sa venuje, teda umenia vecí, ktoré sa vytvoria nad hrobom alebo v súvislosti s hrobom. Špeciálne sa dotkne hrobov 19. storočia, keď sa glorifikoval odchod človeka na „druhý svet“. „Vynikajú náhrobky, za ktorými sa skrývajú ľúbostné motívy,“ dokladá rozprávanie o výskume a zmieni sa aj o neskoršom vplyve cirkvi na tvorbu týchto náhrobkov. Vedkyňa dá aj tipy na niektoré netradičné – napríklad v Rožňave.

Ako v podcaste poodhalí, vo svojom výskume prišlo aj na niektoré unikáty – napríklad odhalila „tajomstvo unikátneho“ vitrážneho/mozaikového oltáru Božieho hrobu v Senci. „Nejde o žiaden svetovo unikátny krištáľový oltár, pôvod je manufaktúrna výroba z Olomouca,“ vysvetlila vedkyňa, no jedným dychom dodala, že môže mať inú výnimočnosť.

Iný výsledok má výskum busty Cecilie Gonzagy, ktorý Marta Hucerová takmer do detailov popisuje. „V zbierke Spišského múzea v Levoči bola okrem iných aj mramorová busta neznámeho autora. Čím viac som ju skúmala, tým som si bola istejšia, že ide o Donatellovo dielo,“ opisuje výskum vedkyňa a pridáva podrobnosti zo samotného skúmania, publikovania článku v prestížnom francúzskom časopise Revue de lˈArt až po konzultácie s významnými talianskymi kurátormi vo Florencii. Výsledok sa dozviete v podcaste.

Priblíži aj výskum diela Viktora Oskara Tilgnera, sochára a portrétistu narodenom v Bratislave. A na záver dá aj tipy na krásne prechádzky mestskými cintorínmi. „Nachádzajú sa nielen v európskych veľkomestách, ale aj u nás – napríklad Cintorín svätej Rozálie v Košiciach či evanjelický v Banskej Bystrici,“ odporúča vedkyňa, ktorá sa snaží vnímať a vytvárať krásu aj vo svojej každodennosti.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Martou Herucovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

 

Súvisiace články