Pripomíname si 117. výročie narodenia historičky, literárnej vedkyne, prekladateľky, publicistky a pedagogičky Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej
Dnes si pripomíname 117. výročie narodenia historičky, literárnej vedkyne, prekladateľky, publicistky a pedagogičky Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej, bojujúcej s mnohými predsudkami a označovanej za „československú demokratickú ženu“.
Narodila sa 19. októbra 1905 v Čiernom Balogu. Vyštudovala slovenčinu, češtinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde získala aj doktorský titul. Zaoberala sa tiež históriou stredoslovenských banských miest. Pôvodne bolo jej zámerom ostať na katedre histórie, kde takisto úspešne ukončila svoje štúdium, a ďalej sa chcela venovať výskumu reformácie na strednom Slovensku.
Po štúdiu však pracovala ako učiteľka na niekoľkých stredných školách. Popri tom absolvovala päťmesačný študijný pobyt v Paríži a ďalší študijný pobyt v Kluži. Mala sľubne rozbehnutú kariéru. Jej snahou bolo stať sa univerzitnou profesorkou na Univerzite Komenského v Bratislave. Z rôznych, najmä politických dôvodov sa jej to však koncom 30. rokov nepodarilo. Vydala sa za akademického maliara Edmunda Gwerka, s ktorým žila v Banskej Štiavnici. Tam koncom roka 1938 začala pracovať ako profesorka slovenčiny a dejepisu na Československom štátnom reálnom gymnáziu Andreja Kmeťa. Bola účastníčkou Slovenského národného povstania a po jeho potlačení sa 18. decembra 1944 stala jednou z obetí masových popráv v Kremničke.
Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola autorkou viacerých vedeckých prác z oblasti histórie, rodových štúdií, hungaristiky alebo literárnej vedy. Spolu s Jarmilou Zikmundovou zostavila publikáciu Žena novej doby. Kniha pre výchovu demokratickej ženy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tatra v roku 1938. Alžbeta Göllnerová-Gwerková publikovala v zborníku niekoľko vlastných článkov, ako napríklad Žena vedkyňa alebo Úloha slovenskej ženy pri obrode spoločenskej. Autorkami a autormi ďalších statí boli slovenské a české odborníčky a odborníci. Žena novej doby sa venovala významu ženy, jej uplatneniu vo verejnej sfére, súkromnému životu, kultúre ženy i kultúre rodiny, ako aj modernej domácnosti. Jej súčasťou bol zoznam vhodných kníh či časopisov odporúčaných ženám.
Editorky sa po prvom vydaní tejto príručky rozhodli, že ju vydajú opäť, no už na vlastné náklady. Pripravili teda druhé vydanie. Bolo to však po vzniku slovenského štátu, v čase, keď boli myšlienky emancipácie žien či demokracie už nežiaduce. Kniha bola preto publikovaná s upraveným podtitulom Kniha pre národnú výchovu ženy. Okrem podtitulu pozmenili editorky i obsah či používaný slovník. Československú demokratickú ženu nahradili novou ženou česko-slovenskou, demokratický národ vymenili za slobodný národ, namiesto pojmu demokracia dosadili do textu pojem sloboda. Ani to však nepomohlo. V októbri 1939 sa ženský spolok Živena oficiálne dištancoval od predaja tejto knihy a vo februári nasledujúceho roku ju zakázala Ústredňa štátnej bezpečnosti dopravovať poštou a po železnici. Nesmela sa teda vôbec distribuovať. V knihe Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej hodnotí autorka Anna Grusková: „Kniha, ktorá mala byť pre Dr. Gwerkovú-Göllnerovú zadosťučinením za roky práce, kvintesenciou jej znalostí, skúseností a kontaktov, všestrannou pomocou všetkým československým ženám, kniha, ktorá by sa, keby vyšla pár rokov skôr, pravdepodobne stala bestsellerom, príručkou do každej pokrokovej domácnosti, táto kniha ju teraz ohrozovala nielen finančne, ale už aj existenčne.“
Do obehu sa publikácia vrátila až po roku 1945. Hoci od jej prvého vydania ubehlo viac ako 80 rokov, kniha je ešte aj dnes v mnohých ohľadoch aktuálna. Z jej Úvodného slova písaného Alžbetou Göllnerovou-Gwerkovou preto vyberám: „Ústava sama demokraciu nerobí, záleží na občanoch, aby ju čo najdokonalejšie a najdôslednejšie uviedli v život. [...] Demokracia buduje spoločenské zriadenie na základe slobody a rovnosti. Neuznáva privilegovaných tried, teda ani privilegovaného pohlavia. Dáva každému rovnako možnosť, aby svoje schopnosti a sily rozvíjal a uplatňoval v záujme a v prospech celej demokratickej spoločnosti. Teda ženám jedine demokracia zaručuje úplný a slobodný rozvoj, priznáva im, ako mužovi, dlho odopieranú ľudskú dôstojnosť a právo, ba povinnosť rovnej účasti vo verejnom i súkromnom živote, na výstavbe ľudskej spoločnosti. [...] Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatného človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať.“
Zdroje:
BYSTRZAK, Magdalena. Fragmenty a spojivá. K Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. In Kontakty a literatúry (modely, identity, reprezentácie). Bratislava : VEDA, 2020, s. 153-169.
GÖLLNEROVÁ, Alžbeta – ZIKMUNDOVÁ, Jaroslava (eds.). Žena novej doby. Kniha pre výchovu demokratickej ženy. Bratislava : Tatra, 1938. 604 s.
GRUSKOVÁ, Anna. Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Banská Bystrica : Občianske združenie Laputa, 2022. 235 s.
Text: Miroslava Gallová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.
Foto: archív