Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračné foto

Slováci alebo Európania? Postoje Slovákov a Sloveniek po takmer 18 rokoch po vstupe do EÚ

5. 10. 2022 | zhliadnuté 172-krát

Brigáda v Nemecku, študijný pobyt v Taliansku, či dovolenka v Holandsku sú dnes prirodzenou súčasťou života mnohých Slovákov a Sloveniek. 1. mája 2022 uplynulo presne 18 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie. V roku 2004 išlo o najväčšie rozšírenie Európskej únie v jej histórii, kde k doterajším 15 členským krajinám pribudlo desať nových (Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko a Slovensko). Jedným z hlavných motívov bola túžba po zjednotení Európy od ukončenia studenej vojny, snaha prepojiť východ Európy so západom, aby sa tak zabránilo jej opätovnému upadnutiu do komunizmu alebo diktatúry[1].

 

Po 18 rokoch od vstupu do EÚ si teda kladieme otázky: Aké sú postoje Slovákov a Sloveniek k zjednocovaniu Európy dnes a aká je dôvera v ich národný a Európsky parlament? Cítia sa Slováci a Slovenky viac pripútaní k Slovensku alebo k Európe? Medzinárodný komparatívny prieskum Európska sociálna sonda[2] nám ponúka odpovede prostredníctvom najnovších dát zozbieraných počas jej 10. kola (september 2020 - január 2022). Pre porovnanie uvádzame tiež údaje našich susedných krajín Česka a Maďarska.

Proces zjednocovania Európy sa začal už po druhej svetovej vojne s cieľom zabezpečiť trvalý mier, ochranu demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv. Naposledy sa členmi v roku 2007 stali Bulharsko, Rumunsko a v roku 2013 Chorvátsko. V súčasnosti  čaká na členstvo v EÚ ďalších sedem krajín. Respondenti a respondentky medzinárodného prieskumu mohli vyjadriť svoj postoj na ďalšie zjednocovanie Európy a odpovedať na škále:    0 – zjednocovanie už zašlo príliš ďaleko, 10 -  zjednocovanie Európy by malo pokračovať  (obr.1)

Výsledky poukazujú skôr na neutrálny postoj obyvateľov a obyvateliek Slovenska, Česka a Maďarska k ďalšiemu zjednocovaniu Európy. Z prístupových krajín z roku 2004 sú ale najviac naklonení k ďalšiemu zjednocovaniu Európy respondenti a respondentky z Maďarska a najmenej respondenti a respondentky zo Slovenska.

Ďalšie z otázok 10.kola Európskej sociálnej sondy smerovali na zisťovanie dôvery (0 – vôbec nedôverujem, 10 – úplne dôverujem) v národné parlamenty a v Európsky parlament (obr. 2). Zatiaľ čo dôvera v národný aj Európsky parlament je spomedzi obyvateľov a obyvateliek vybraných krajín najvyššia v Maďarsku, národný parlament Slovenskej republiky získal najnižšiu mieru dôvery vôbec. Tieto výsledky sú v zhode aj s podobným výskumom[3], kde vláde a slovenskému parlamentu dôverovalo len 27% opýtaných, zatiaľ čo naopak lokálny politici -  starostia a poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev si zaslúžili dôveru až u 58% opýtaných Slovákov a Sloveniek.   

Vstup Slovenska do Európskej únie nám priniesol aj európsku identitu. Okrem toho, že sme Slováci, sme aj Európania, čo naznačujú aj aktuálne výsledky prieskumu Európskej sociálnej sondy. Respondenti a respondentky tu hodnotili mieru svojej citovej pripútanosti k obom: k vlastnej krajine a k Európe a to na škále (0 znamená, vôbec nie citovo pripútaný/á a 10 veľmi citovo pripútaný/á) (obr. 3).

Pomerne vysoká miera citového pripútania k vlastnej krajine ale aj k Európe sa preukázala u obyvateľov a obyvateliek všetkých troch krajín – Slovenska, Česka a Maďarska. Ako uvádza podobný prieskum[4] dôvera Slovákov v EÚ narástla práve v kontexte celosvetovej pandémie a to aj napriek pesimizmu ohľadom vlastnej situácie a je najvyššia za posledných 10 rokov. Slováci však stále mierne v citovej pripútanosti ku vlastnej krajine zaostávajú za susedmi z Česka a Maďarska.

Kompletné výsledky 10. kola ESS sú voľne dostupné TU.              


[1] https://european-union.europa.eu/principles-countries-history/history-eu_en

[2] https://ess-search.nsd.no/en/study/172ac431-2a06-41df-9dab-c1fd8f3877e7

[3] https://transparency.sk/sk/nitrianskeho-zupana-nepozna-polovica-obyvatelov-kraja-ani-po-20-rokoch/

[4] https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2355

 

 

Spracovala: Jana Papcunová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v.v.i.

Ilustračné foto: Christian Lue/Unsplash

 

Súvisiace články