Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Noah Buscher/Unsplash

Obavy o klímu a podpora zelenej ekonomiky vo verejnej mienke na Slovensku

3. 6. 2022 | videné 729-krát

Výsledky výskumov verejnej mienky, už dlhodobo dokumentujú fakt, že obyvateľov na Slovensku a v štátoch Európskej únie trápia problémy životného prostredia v čoraz vyššej miere. Medzi obyvatelia zároveň prevláda názor, že ochrana životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám sú dôležitými a veľmi vážnymi problémami súčasnosti. Výsledky z pravidelného výskumu vnímania klimatických zmien v krajinách EÚ, ktorý sa opakuje každé dva roky, potvrdzujú fakt, že obyvatelia vnímajú negatívne dôsledky spájané s klimatickými zmenami, či už ide o zdravie alebo ochranu životného prostredia, a sú vážne znepokojení.

Na základe údajov z roku 2021 možno konštatovať, že deväť z desiatich obyvateľov na Slovensku vníma klimatické zmeny ako vážny problém  (95 %, pozície 5 až 10 na použitej stupnici). Pri tomto hodnotení tri štvrtiny opýtaných  (76 %) vyjadruje jednoznačný názor, že sú to veľmi vážne problémy súčasnosti (pozície od 7 po 10 na použitej stupnici). Pre zaujímavosť môžeme tiež uviesť, že takmer tretina, až 30 % opýtaných pri hodnotení označila aj úplne jednoznačnú krajnú pozíciu „10 – mimoriadne vážny problém“. Pri pohľade na socio-demografický profil respondentov s najvážnejšími obavami môžeme konštatovať, že štatistické rozdiely sa ukázali byť významné najmä z hľadiska veku, kde boli v tejto kategórii nepriemerne zastúpení predovšetkým mladší respondenti vo veku 15-24 rokov, ktorí sú často ešte zapojení v študijnom procese, ako aj vysokoškolsky vzdelaní respondenti.

Aby sme mohli tieto údaje zhodnotiť v širšom kontexte, je zaujímavé sledovať, aká je pozícia Slovenska v rámci krajín EÚ, v ktorých sa výskum uskutočnil. Ako môžeme sledovať v grafe 1, podiel odpovedí „klimatické zmeny sú veľmi vážny problém“ je u nás na úrovni priemeru európskych krajín. Podiel znepokojených obyvateľov môžeme prostredníctvom údajov v grafe porovnať aj v kontexte odpovedí obyvateľov susedných krajín. Najvyšší podiel obáv a vážne znepokojených obyvateľov v súvislosti s klimatickými zmenami sa ukazuje byť v Maďarsku (81 %) a na Slovensku (76 %), nižšie podiely sú v Rakúsku (70 %), Poľsku (68 %) a najnižšia je celková úroveň vážnych obáv v Česku (62 %).

Trend, akým sa v priebehu rokov menil podiel opýtaných, ktorí vnímajú klimatické zmeny ako veľmi vážny problém ilustrujú údaje v grafe 2 . Najvýraznejšiu zmenu sme zaznamenali medzi rokmi 2017 a 2019 , kedy môžeme sledovať nárast podielu na Slovensku až o 10 p.b. Môžeme tiež konštatovať, že v súčasnosti podiel ostáva relatívne stabilný. Zmenu podielu medzi rokmi 2017 a 2019 je možné prepojiť s celkovou mobilizáciou záujmu v globálnom environmentálnom hnutí, ktoré sa začalo klimatickým štrajkom Grety Thunberg vo Švédsku. Následne sa k boju proti klimatickým zmenám a ku klimatickým štrajkom pod názvom  Fridays for Future pripojili tisícky ľudí po celom svete. Na Slovensku sa následne konal prvý veľký klimatický štrajk v septembri 2019.

 

OBAVY O KLÍMU: GLOBÁLNE PROBLÉMY A KLIMATICKÉ ZMENY

Ďalším zo spôsobov ako možno skúmať názory respondentov a ich vnímanie závažnosti prebiehajúcich klimatických zmien je posúdenie závažnosti v rámci širšej skupiny globálnych problémov, ktoré trápia svet a často vyvolávajú obavy ľudí. Určovanie poradia na rebríčku závažných problémov nám umožňuje komplexnejšie sa zorientovať v tom, ako sa mení vnímanie globálnych hrozieb a rizík v meniacom sa svete. A konkrétnejšie potom aké typy obáv u opýtaných rezonujú najsilnejšie, a aj to ako sa menia na základe aktuálnej spoločenskej situácie či už doma, ale aj vo svete.

Globálne problémy a obavy môžu byť definované rôzne, pričom v sledovanom výskume to boli predovšetkým obavy zo stavu globálnej ekonomiky a negatívneho ekonomického vývoja (chudoba a hlad, neistá ekonomická situácia), obavy z negatívneho politického vývoja (zhoršovanie demokracie, hrozba terorizmu a ozbrojených konfliktov, rozširovanie nukleárnych zbraní), obavy z negatívnych dôsledkov ľudskej činnosti na životné prostredie a zdravie (klimatické zmeny, poškodzovanie prírody, poškodzovanie zdravia z dôvodu znečistenia, šírenie infekčných chorôb, rýchly populačný rast).

Pri pohľade na výsledky výskumu zosumarizované v grafe 3 nás zrejme neprekvapuje fakt, že najvyššiu mieru závažnosti globálnych problémov si v roku 2021 respondenti na Slovensku spojili s šírením infekčných chorôb. To zároveň poukazuje na fakt, že pri výbere odpovedí a vo všeobecnosti pri utváraní celkovej nálady obyvateľov najsilnejšie rezonuje aktuálna situácia a pocit bezprostredného ohrozenia či rizika. Keďže sa výskum realizoval v jarných mesiacoch roku 2021 možno predpokladať, že negatívny vývoj počas pandémie ochorenia Covid-19 a vysoký počet úmrtí počas zimných mesiacov u obyvateľov na Slovensku citlivo rezonoval aj pri výbere odpovedí.

Pocit ohrozenia zo šírenia infekčných chorôb odsunul obavy z chudoby a hladu v porovnaní s rokom 2019 z prvého na druhé miesto (15 % respondentov v 2021). Rovnaký podiel odpovedí v porovnaní s rokom 2019 zaznamenali v roku 2021 obavy z klimatických zmien (12 %) a obavy z ekonomickej situácie (12 %). Obavy z negatívnych dôsledkov ľudskej činnosti na životné prostredie bolo vo výskume 2021 možné vyjadriť aj odpoveďami – zhoršovanie stavu prírody (7 % respondentov) a zdravotné problémy z dôvodu znečistenia (6 % respondentov).

Ak by sme sa na globálne problémy pozerali z hľadiska ich základných skupín, môžeme konštatovať, že v odpovediach opýtaných rezonovali najmä tri skupiny globálnych problémov – 1. obavy v súvislosti s pandémiou (infekčné choroby, 27 %) , 2. ekonomické obavy (chudoba, ekonomická situácia – spolu 27 %), ako aj 3. environmentálne obavy (klimatické zmeny, zhoršovanie stavu prírody a dopady znečistenia na zdravie – spolu 25 %).

PODPORA ZELENEJ EKONOMIKY (podpora smerovania nových investícií do zelenej ekonomiky, podpora smerovania ku klimatickej neutralite...)

Možno konštatovať, že v súvislosti s Plánom obnovy celkovo len nízky podiel obyvateľov v rámci Slovenska aj EÚ schvaľuje pokračovanie v investíciách do tradičnej ekonomiky, založenej na fosílnych palivách. Výrazná väčšina obyvateľov na Slovensku tvrdí, že pri plánovaných investíciách do ekonomiky by sa mali uprednostňovať ciele zelenej ekonomiky (obnoviteľné zdroje, znižovanie emisií, uhlíková neutralita a pod.) pred investíciami do tradičnej ekonomiky a fosílnych palív. Na Slovensku podporuje zelené investície zhruba sedem z desiatich obyvateľov, teda 73 % opýtaných, čo je o málo nižší podiel ako je priemer EU27 (76 % respondentov). Čo sa týka demografických rozdielov, významnejší podiel podpory nájdeme u mladších respondentov 15 – 24 rokov a 25 – 39 rokov, a z hľadiska vzdelania u ešte študujúcich študentov a vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov. Pri pohľade na ostané skúmané krajiny vidíme, že zhruba v jednej tretine skúmaných krajín je tento podiel nad 80 % (9 krajín).

Opačný postoj k väčšinovému u nás v tejto otázke deklaruje zhruba pätina respondentov (17 %), ktorí naďalej podporujú skôr investície do tradičnej ekonomiky, postavenej na fosílnych palivách. Podporu pre obe oblasti investícií spontánne (bez predloženia tejto možnosti) deklarovalo 7 % opýtaných a k otázke sa nevedel vyjadriť len 3 % podiel opýtaných. Tieto výsledky naznačujú, ako u nás, a tiež u našich susedov a v EÚ napreduje široká verejná podpora pre zelené investície. Naopak potom tiež to, aký je podiel obyvateľov, ktorí sú z rôznych príčin skeptickí, nechcú z hospodárstva vyradiť fosílne palivá, nepodporujú kroky k tomu smerujúce, a zrejme očakávajú rôzne problémy pri prechode na ekonomiku založenú na obnoviteľných energiách.

Vysvetlenia dôvodov, prečo obyvatelia výrazne podporujú investície do zelenej ekonomiky sú možné aj na základe výsledkov pri ďalších položených otázkach. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že obyvatelia majú v súvislosti s transformáciou na zelenú ekonomiku skôr pozitívne očakávania a hodnotia tento prechod vzhľadom na budúcnosť ako nevyhnutnosť. Na údajoch v grafe 5 vidíme, že veľká väčšina obyvateľov súhlasí s tvrdením, že náklady na škody spôsobené zmenou klímy sú oveľa vyššie ako náklady a investície potrebné na zelenú transformáciu (spolu 82 % súhlasných odpovedí).

Dáta: Special Eurobarometer 513: Climate Change (2021)

V správe sú prezentované fakty a výsledky z výskumu Special Eurobarometer 513: Climate Change 2021, ktorý administruje štatistický úrad Eurostat a ktorý sa realizoval v 27 európskych krajinách počas mesiacov marec a apríl 2021. Pre účely komparácie tiež využívame údaje z predchádzajúcich vĺn výskumu Eurobarometer, ktoré boli zamerané na klimatické zmeny (roky 2015, 2017 a 2019).

 

Parametre výskumu Special Eurobarometer: Climate Change 2021 na Slovensku:

Termín konania výskumu:    16.03. – 12.04. 2021

Metodika zberu údajov: online a osobne

Metodika výberu vzorky: stratifikovaný viacstupňový pravdepodobnostný výber

Výberová vzorka:  1003 respondentov

Terénna časť výskumu a spracovanie dát: agentúra Kantar Slovakia

Reprezentatívnosť: výskum je reprezentatívny pre populáciu Slovenska vo veku nad 15 rokov

 

Poznámka:

Výsledky reprezentatívneho výskumu možno zovšeobecniť na celú populáciu, teda obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 15 rokov a viac. Výsledky reprezentatívneho výskumu zohľadňujú rozloženie obyvateľov Slovenska podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Výber respondentov prebiehal podľa pravidiel daných metódou stratifikovaného náhodného výberu v rôznych mestách a obciach na celom Slovensku.

 

Spracovala: Katarína Strapcová, Sociologický ústav SAV, v. v. i. 

Foto: Noah Buscher/Unsplash 


 

Súvisiace články