Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Zo slávnostného podujatia

Čestná plaketa SAV Dionýza Blaškoviča za zásluhy v biologických vedách pre Alenu Gajdošovú a Ľuboša Haladu

2. 6. 2022 | zhliadnuté 383-krát

Čestnú plaketu SAV Dionýza Blaškoviča za zásluhy v biologických vedách si vo štvrtok 2. júna 2022  prevzali dlhoroční pracovníci akadémie Alena Gajdošová a Ľuboš Halada. Vyznamenanie dostali pri príležitosti ich životného jubilea. Prítomní boli aj podpredseda SAV pre 2. oddelenie vied Karold Marhold a členovia Predsedníctva SAV Ľubica Lacinová a Tomáš Hromádka.

RNDr. Alena Gajdošová, CSc.,

je samostatná vedecká pracovníčka Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín, v. v. i. Vysokoškolské štúdium absolvovala v rokoch 1976 – 1981 na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty UK. Po jeho ukončení pracovala ako odborná asistentka na Katedre rastlinnej výroby Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde už ako doktorka prírodných vied pôsobila v rokoch 1981 – 1984. V roku 1985 začala pracovať na svojej ašpirantúre na Ústave dendrobiológie SAV – v Arboréte v Mlyňanoch, kde sa zamerala na mikropropagáciu lesných drevín. Ašpirantúru ukončila v roku 1990 na Ústave experimentálnej biológie Centra biologicko-ekologických vied SAV v Nitre. Neoceniteľné skúsenosti si už ako vedecká pracovníčka priniesla z početných dlhodobých pobytov v  Nemecku, Rakúsku, Dánsku, Fínsku a v Turecku.

„Vedecké aktivity Dr. Gajdošovej možno rozdeliť do troch oblastí: mikropropagácia jedle bielej a jej hybridov v podmienkach in vitro, mikropropagácia vybraných druhov drobného ovocia (predovšetkým čučoriedky, maliny, černice), tretej oblasti sa začala venovať v roku 1998, keď sa stala zodpovednou riešiteľkou úlohy ´Zlepšenie vybraných kultivarov láskavca prostredníctvom mutačných techník a biotechnologických prístupov´, ako časti koordinovaného výskumného projektu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni,“ načrtol oblasti výskumu ocenenej kolegyne Karol Marhold.

Alena Gajdošová sa aktívne sa venuje aj vedecko-organizačnej činnosti. V rokoch 1990 – 2004 a ďalej po roku 2009 pôsobila viac rokov ako zástupkyňa riaditeľky/riaditeľa Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV. Od roku 2019 vykonáva funkciu vedeckej riaditeľky ÚGBR CBRB SAV, v. v. i.  

„S jej menom je spojený okrem iného aj výskum uchovávania biodiverzity rastlín pre klasické aj moderné (genetické inžinierstvo) šľachtiteľské programy a tiež ako zdroj komponentov pre potravinársky a farmaceutický priemysel a ochranu rastlín,“ zdôraznil K. Marhold, ktorý vyzdvihol tiež ľudský rozmer A. Gajdošovej a vlastnosti veľmi užitočné pri riadení kolektívu – pragmatickosť, schopnosť stmeľovať kolektív, hľadať konštruktívne riešenia.

Celé znenie laudácia Aleny Gajdošovej v prílohe.

„Som hrdá, že pracujem v SAV,“ uviedla v rámci poďakovania za ocenenie A. Gajdošová, dodala však, že bez pochopenia manžela by svoju prácu nemohla vykonávať s takým zanietením. V príhovore sa tiež vrátila k vzniku „jej“ ústavu, opísala, ako stála pri jeho zrode a zostala akadémii 37 rokov verná.

RNDr. Ľuboš Halada, CSc.,

je medzinárodne uznávaným vedeckým pracovníkom v oblasti krajinnej ekológie. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1985, diplomovú prácu vypracoval na tému Ruscus hypoglossum L. – ohrozený druh flóry Slovenska. V roku 1986 titul doktora prírodných vied (RNDr.). Po ukončení vysokoškolského štúdia nastúpil do Pôdohospodárskeho projektového ústavu v Bratislave, kde pracoval v krajinnoekologickej pracovnej skupine. Vo februári 1988 prešiel do Centra biologicko-ekologických vied SAV, na pracovisko v Nitre. Zameral sa najmä na štúdium ekosystémov vodných tokov, neskôr na lúčne ekosystémy. V roku 1990, po transformácii oddelenia na Ústav krajinnej ekológie SAV mal na starosti metodickú prípravu a organizáciu mapovania biotopov Slovenska. V roku 1992 absolvoval mesačnú stáž na Centre of Ecology and Hydrology, Monks Wood, Veľká Británia a v rokoch 1992 – 1997 pracoval na projekte CORINE Biotopes. V roku 1998 ukončil vedeckú ašpirantúru obhajobou kandidátskej dizertačnej práce na tému Krajinnoekologické hodnotenie vegetácie. V rokoch 1998 – 2001 bol spoluriešiteľom projektu Európskej environmentálnej agentúry a programu Phare „Phare Topic Centre on Nature Conservation“, ktorý ÚKE SAV viedol. Po jeho ukončení sa v roku 2002 stal ÚKE SAV členom konzorcia European Topic Centre on Nature Conservation (dnes European Topic Centre on Biological Diversity, ETC BC) a Ľ. Halada v ňom pôsobí doteraz – spočiatku ako expert, od roku 2009 ako vedúci tímu ÚKE SAV. 

Karol Marhold v laudáciu okrem iného zdôraznil, že významná časť činnosti Ľuboša Haladu je zameraná na zahraničné zmluvné projekty pre inštitúcie EÚ. V rokoch 2005 – 2018 bol členom monitorovacieho tímu programu LIFE (tri projekty pre DG Environment). Viedol slovenský tím v dvoch projektoch, zameraných na vedeckú a technickú podporu pre Nový biogeografický proces Natura 2000 (dva projekty pre DG Environment, 2011 – 2017). Slovenský tím viedol aj v dvoch projektoch Európskej environmentálnej agentúry na podporu budovania siete Emerald v šiestich krajinách východného partnerstva (2017 – 2020).  

Dlhodobo sa angažuje v sieti ILTER (International Long-Term Ecological Research), od roku 2008 je koordinátor národnej siete pre dlhodobý ekologický výskum LTER Slovensko a vedie výskum na lokalite LTER Jalovecká dolina. V roku 2016 ho minister životného prostredia menoval za člena Medzirezortnej komisie pre zabezpečenie vykonávania Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor). Je predsedom atestačnej komisie ÚKE SAV, v. v. i.

Svoje výsledky publikoval v 118 vedeckých publikáciách, z toho 31 publikácií je registrovaných vo Web of Science Core Colection. WOS registruje 1 593 citácií týchto prác, H-index Ľuboša Haladu je 15.

Celé znenie laudácia Ľuboša Haladu je v prílohe.

Ľuboš Halada poďakoval za ocenenie, najmä za to, že Ústav krajinnej ekológie, v. v. i., mu vytvára veľmi dobré podmienky pre prácu. A hoci sa stretáva s mnohými prekážkami, robiť to, čo ho baví, to vykompenzuje.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

 

 

 

Súvisiace články