Aktuality

V roku 1909, 24. mája, vyhlásili vo Švédsku prvý európsky národný park. Odvtedy si v tento deň pripomíname výnimočnosť národných parkov. Jeho cieľom je tiež podporiť ich ochranu a úsilie na zachovanie prírody. O slovenských národných parkoch a ich ochrane (či neochrane) sme sa porozprávali s riaditeľkou Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., doc. RNDr. Zitou Izakovičovou, PhD.

• Na Slovensku sme mali dlho len tri národné parky (TANAP, vyhlásený v roku 1949, PIENAP – 1967, NAPANT 1978). V roku 1988 bol vyhlásený Národný park Slovenský raj a NP Malá Fatra. O deväť rokov pribudli NP Muránska planina a NP Poloniny. Najmladšími slovenskými národnými parkmi, od roku 2002, sú NP Veľká Fatra a Slovenský kras. Od čoho závisí vyhlásenie prírodnej lokality za národný park?

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny „Národný park (NP) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 10 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti“. Podľa štandardov IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov) do kategórie národný park spadajú veľkoplošné prírodné a takmer prírodné územia založené pre ochranu ekologických procesov. Teda vyhlásenie prírodnej lokality za národný park závisí od jedinečnosti krajinnej štruktúry a prítomnosti prirodzených ekosystémov, ich reprezentatívnosti a významnosti.

• Vraj sa uvažuje o Chočských vrchoch ako o desiatom slovenskom národnom parku? 

O vyhlásení Chočských vrchov za národný park sa diskutuje vzhľadom na ich prírodné hodnoty (Prosiecka a Kvačianska dolina, Veľký Choč, Bešeňovské travertíny a pod.) už dlhšie. Dokonca boli spracované aj projekty na vyhlásenie národného parku, ale nakoniec sa to nezrealizovalo. Mnohé cenné lokality v tejto oblasti sa postupne vyhlásili za maloplošne chránené územia a lokality NATURA – Chránené vtáčie územie Chočské vrchy. Niektoré časti boli zaradené do siete nadregionálneho územného systému ekologickej stability – nadregionálne biocentrum Prosečné a Veľký Choč. Samozrejme, že pri vyhlasovaní chránených území, najmä veľkoplošných, zohrávajú dôležitú úlohu popri prírodných hodnotách aj ďalšie faktory, hlavne politické a socioekonomické, často i nevôľa obyvateľov. Zriadenie národného parku si vyžaduje určitý technický a ľudský kapitál na jeho správu a manažment.  S vyhlásením tiež súvisia rôzne obmedzenia pre rozvoj jednotlivých socioekonomických lokalít, výkup pozemkov a kompenzácie za ušlé zisky a pod. A tieto hľadiska sú pri rozhodovaniach často oveľa silnejšie ako odborné.

• Významnou lokalitou na prípadné vyhlásenie je pre lužné lesy aj Podunajsko.

Nepochybne aj Podunajsko vyniká viacerými prírodnými hodnotami, o čom svedčí sieť chránených území v tomto regióne – CHKO Dunajské luhy, CHVÚ a mnohé maloplošne chránené územia. NP by ich spájal do jedného celku. Zvláštnosťou je aj riečny systém tohto územia, ktorý si by zasluhoval tiež osobitú pozornosť a ochranu. Cieľom ochrany prírody na tomto území by mala byť ochrana jedinečného riečneho systému s priľahlými lužnými lesmi a ostatnými mokraďovými ekosystémami. Špecifikom a osobitosťou tohto národného parku by bolo, že na území Slovenska nemáme doteraz ani jeden park vyhlásený v oblasti nížin a pahorkatín. Znova sú tu však aj iné faktory rozhodovania. Vyhlásením národného parku by sa sprísnila ochrana na danom území, čo by si vyžiadalo špecifický režim obhospodarovania – preferencia prírode blízkeho obhospodarovania lesov, obnova drevinového zloženia lužných lesov, obnova tradičného obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny a podobne. Bol by to tiež výrazný zásah do rozvoja v súčasnosti masívne sa rozvíjajúcej urbanizácie v danom území.

• Dá sa povedať, že každý národný park má niečo, čím sa odlišuje od ostatných? Alebo je to „len“ chránené územie?

Áno, každý národný park je osobitý a špecifický svojou štruktúrou, prítomnosťou reprezentatívnych a cenných ekosystémov, výskytom ohrozených rastlín a živočíchov. Jednotlivé parky sa líšia predmetom ochrany. Napr. TANAP, náš prvý národný park, bol vyhlásený na ochranu vysokohorskej krajiny, chránia sa tu najmä horské a vysokohorské rastliny, ako sú napríklad porasty kosodreviny alebo plesnivec alpínsky. Zo vzácnych živočíchov tu žijú orol skalný, medveď hnedý, kamzík vrchovský tatranský alebo svišť tatranský. Hlavným predmetom ochrany NP Poloniny  je fenomén Východných Karpát – kvetnaté horské lúky nad hornou hranicou lesa (poloniny). V súčasnosti je to jediné územie na Slovensku, kde žije voľne žijúca populácia zubra hrivnatého. Špecifikom NP Slovenský kras je dobre vyvinutý skalný reliéf a bohatstvo jaskýň, ktoré sa v území vyskytujú. Územie patrí medzi najväčšie krasové oblasti v strednej Európe. A takto by sa dalo postupovať pri špecifikácii aj ostatných národných parkov.

• Podľa vás, environmentalistky a ekologičky, je u nás národných parkov málo alebo veľa (vzhľadom na rozlohu a prírodné bohatstvo)?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, závisí to od rôznorodosti krajiny, reprezentatívnosti a vzácnosti ekosystémov, výskytu chránených druhov. Rozloha by mala byť taká veľká, aby sme ochránili všetko, čo treba ochrániť. Slovensko v porovnaní s mnohými krajinami má vysokú výmeru národných parkov, ale vzniká tu otázka, či je naša ochrana aj dostatočne účinná. Túto otázku ponechám otvorenú, nech si každý z nás odpovie sám.

• Relatívne často sa stretávame s názorom, že národný park zabraňuje rozvoju cestovného ruchu...  

Na území chránených území platia rôzne stupne ochrany, ktoré usmerňujú socioekonomický rozvoj na danom území. So zvyšujúcim sa stupňom ochrany sa zvyšuje aj stupeň limitácie pre rozvoj jednotlivých socioekonomických aktivít. Národný park patrí do 3. stupňa ochrany. Cieľom ochrany národného parku je zachovanie alebo postupná obnova prirodzených ekosystémov vrátane zabezpečenia nerušeného priebehu prírodných procesov najmenej na troch štvrtinách územia národného parku. Tento cieľ sa zabezpečuje zonáciou národného parku, čo znamená, že jednotlivé zóny môžu mať silnejšie reštrikčné opatrenia, iné menej. V národnom parku sa nevylučuje rozvoj cestovného ruchu, ale reguluje sa jeho intenzita a časové a priestorové možnosti. Ak by takéto obmedzenia neboli, postupne by sa mohli zlikvidovať všetky cenné ekosystémy, ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Veď už keď sa dnes pozrieme na naše NP, vidíme, čo sa v nich deje. Mnohé prirodzené ekosystémy sa zaberajú na výstavbu, na budovanie technickej infraštruktúry pre rozvoj cestovného ruchu a pod. Tieto aktivity nielenže ohrozujú biodiverzitu, ale sú aj výrazným zásahom do charakteru a krajinného rázu územia. Nuž, a správame sa v chránených území tak, ako by to bolo potrebné? Máme úctu k našej krajine a jej prírode? Stačí sa len pozrieť do územia hociktorého národného parku, koľko a ako sa tam stavia, koľko odpadu sme tam schopní zanechať, ako sa tam správame. Potom sa pýtam, načo treba chrániť takto pozmenený a degradovaný národný park. Bude ešte spĺňať kritéria pre národný park?  

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: unsplash.com/Tomáš Malík