So Zeleným štvrtkom sa spája aj Medzinárodný deň boja proti hluku
Od roku 2004 si každoročne na predveľkonočný Zelený štvrtok pripomíname Medzinárodný deň boja proti hluku. Iniciátorom bolo hudobno-ekologické združenie pri Českej hudobnej spoločnosti v Prahe. Aj preto môže slovo hluk evokovať predovšetkým hudobný (hluk) smog. Kým napr. v 19. storočí ľudia hudbu aktívne vyhľadávali, lebo nebola všade, v dnešnej digitálnej dobe na nás hudba často doslova útočí takmer odvšadiaľ (napr. nákupné centrum). Výsledkom môže byť nielen pocit rušenia „nevyžiadanou hudbou“, ktorá môže v neprimeranej intenzite pôsobiť na náš organizmus ako hluková záťaž.
V súčasnej modernej spoločnosti je hluku rôznej intenzity a trvania vystavený v podstate každý. Pod pojmom hluk pritom rozumieme všetok nepríjemný, rušivý alebo zdraviu škodlivý zvuk. A aj keď to, čo považujeme za rušivé, vychádza z individuálneho pocitu (na niekoho môže rušivo pôsobiť odbíjanie zvona či zvuky vychádzajúce z kotolne, ktorá sa nachádza blízko jeho obydlia, na iného hlučná prevádzka), na meranie hluku boli vypracované rôzne normy, ktoré stanovujú okrem iného aj najvyššiu prípustnú úroveň hluku.
Hlukové mapy
Medzi najdôležitejšie spoločenské projekty v procese ochrany obyvateľstva pred hlukom môžeme zaradiť vytváranie hlukových máp, v ktorých je zachytená a popísaná úroveň hluku v najväčších aglomeráciách a dopravnej infraštruktúre. S hlukovými mapami súvisí aj realizácia akčných plánov, vďaka ktorým dochádza k znižovaniu hluku napríklad protihlukovmi stenami (v prípade rýchlostnej cesty) či realizovaním hlukových meraní pri stavebnom konaní.
Dôležitá je aj problematika úrovne hluku v pracovnom prostredí, kde nesmie byť prekročená priemerná expozícia hluku 85 dBA za 8 hodín, ale zároveň musia byť v prípade, že sa táto expozícia prekročí, dodržiavané protihlukové opatrenia zamestnancami.
Výskum slovenských historických organov
Problematika nadmerného hluku a jeho vplyvu na rôzne oblasti ľudského života je veľmi dôležitou napr. aj pri výskume slovenských historických organov, ktorých problematikou sa Ústav materiálov a mechaniky strojov, v. v. i., zaoberá, a ktorého realizácia je v istom zmysle podmienená aj špecifickým prístupom k hlukom. Pri analýze zvukových vlastností organov ústav analyzuje umeleckú kvalitu zvuku jednotlivých organových registrov, ktorých zvuk často prekračuje povolené hladiny hluku. Pritom sa to nepovažuje za hluk, ale ušľachtilý zvuk. Pri výskume, ale aj obnove či reštaurovaní je súčasťou aj intonácia a ladenie pozostávajúce z dlhých expozícií vykonávaných bez možnosti používania ochranných prostriedkov (intonácia aj ladenie predstavujú umelecký výkon, ktorého kontrola prebieha vlastným sluchom). Samotná intonácia a ladenie sa pritom musia realizovať v prostredí, ktoré nie je vystavené žiadnym nevyžiadaným zvukom (ani hluku), pričom celý proces prebieha v prostredí sakrálnych stavieb, ktoré majú zasa vo väčšine extrémne nízku expozíciu hluku – pozadia (v priemere od LAeq 20 – 30 dB).
Problematika hluku má široký záber a v súčasnosti sa touto témou zaoberajú aj na miestach, kde sa to v minulosti nepovažovalo za potrebné (napr. aktuálne preberaná problematika SND verzus električka či negatívny vplyv hluku a vibrácií, ktoré vznikajú v dôsledku budovania spomaľovačov pre autá v historických centrách na historické budovy).
V tomto kontexte má veda okrem prinášania novej diagnostiky aj pole pôsobnosti v oblasti výroby nových materiálov, ktoré budú mať ešte lepšie vibroakustické vlastnosti.
Text: Andrej Štafura, ÚMMS SAV, v. v. i.
Foto: TASR/Henrich Mišovič