Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hosťom špeciálneho vydania Vedeckého podcastu SAV bol jadrový fyzik a podpredseda SAV pre 1. OV Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i.

Vyšiel špeciálny Vedecký podcast SAV o jadrových hrozbách

12. 4. 2022 | videné 700-krát

Vojna na Ukrajine priniesla do našich životov úvahy o rôznych hrozbách a ich dôsledkoch. Svet s napätím sledoval dianie v okolí jadrových elektrární v Černobyle a v Záporoží, ktorých chod bol od začiatku vojny už niekoľkokrát ohrozený. Ďalšou, možno ešte vážnejšou hrozbou, môže byť použitie jadrových zbraní zo strany Ruska. V súvislosti s touto situáciou pozvanie do Vedeckého podcastu SAV opätovne prijal jadrový fyzik a podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied Martin Venhart. Moderátorka Soňa G. Lutherová sa s ním rozprávala o jadrovej bezpečnosti, jadrových elektrárňach, atómových bombách a rizikách, ktoré sú s nimi spojené.

Situáciu na Ukrajine súvisiacu s ruskou vojenskou agresiou sleduje jadrový fyzik Martin Venhart od samého začiatku. Jeho zdrojom informácií o jadrovej bezpečnosti je najmä Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vo Viedni, ktorá podľa neho prináša najrelevantnejšie spravodajstvo v tejto oblasti.

Vojna priniesla aj možné jadrové hrozby – útok na jadrové elektrárne (JE) a použitie jadrových zbraní. Práve Ukrajina má aj najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe v Záporoží. „Úvahy o potenciálnom útoku na jadrové elektrárne sa vnímajú podľa mňa prehnane. Ide o robustné stavby, ktoré sa útokmi nedajú tak ľahko zničiť. Oveľa väčším problémom je personál, ktorý musí byť odborne zdatný, vyškolený, cvičený a zároveň ´v pohode´. A to je vo vojnovom konflikte problém,“ konštatuje M. Venhart a opisuje, ako vnímal situáciu v Černobyle, ktorá bola po ruskom útoku na pár dní odstavená. „Dnes už vieme, kde vojaci kopali zákopy v tejto oblasti a že budú mať vážne následky,“ vysvetlil.

Najzraniteľnejším miestom JE je jadrový reaktor, ktorý je však podľa M. Venharta pri „bežnom“ delostrelectve ťažké poškodiť. „Poškodenie fyzickej integrity JE je prvým porušením jadrovej bezpečnosti, ktorú sa aj Rusko zaviazalo dodržiavať,“ a objasňuje ďalej, čo sa v prípade elektrárne v Záporoží stalo.

M. Venhart reagoval aj na možné použitie jadrových zbraní, ktorým sa vyhrážal Vladimir Putin a dal pokyn dať ich do pohotovosti. Svoje vyjadrenia doložil aj číslami: 2121 je počet výbuchov jadrových bômb na Zemi – dve sa použili v boji, dvesto výbuchov sa použilo na mierové účely, zvyšok boli skúšky. Na množstve kiloton TNT opísal silu jadrových bômb, ich tipy a princíp ich fungovania. Opísal, aké hrozby jednotlivé tipy bômb predstavujú. „Najhorším dôsledkom výbuchu jadrovej bomby je však to, aké množstvo popola sa dostane do ovzdušia,“ zdôrazňuje vedec a udáva príklady – jedným z nich môže byť návrat doby ľadovej. Podľa neho nie je jednoznačná odpoveď, či by ľudstvo jadrový výbuch prežilo. „Zrejme áno, ale muselo by začať úplne od začiatku,“ hovorí.

Slovensko nedokáže vyrobiť vlastnú jadrovú zbraň, pretože nemá na to zdroje – štiepny materiál: vysoko obohatený urán alebo plutónium. „Komerčné jadrové elektrárne nie sú vhodné na získavanie štiepneho materiálu,“ ozrejmuje.

Ako sa môže bežný človek chrániť pred jadrovým výbuchom? Dozvedeli by sme na Slovensku o výbuchu napríklad a Ukrajine? Podľa M. Venharta určite áno: „Slovensko je v tomto smere neustále monitorované (monitoring rádioaktivity) SHMÚ a uvádza údaje, pri ktorých sa vyhlasuje poplach.“ Uvádza aj príklady konkrétnej ochrany. Určite však neodporúča žiadne preventívne opatrenia. „A rozhodne nie brať jódové tabletky!“ zdôrazňuje fyzik, ktorý si doteraz myslel, že „všetky jadrové ´chúťky´ zostali v 20. storočí“. Výroky zo strany Ruskej federácie o použití jadrových zbraní sú preňho preto neprijateľné. „Podľa mňa vrcholový politik krajiny, ktorá vlastní jadrové zbrane, má právo o nich na verejnosti hovoriť len vtedy, ak ide oznámiť svetu ich likvidáciu,“ dodáva jadrový fyzik Martin Venhart, ktorý ich sám nazýva „zbraňami posledného súdu“.

Špeciálne vydanie Vedeckého podcastu SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Martinom Venhartom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

Súvisiace články