Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Deň vody: Podzemná voda: neviditeľný poklad pod povrchom Zeme

22. 3. 2022 | zhliadnuté 392-krát

Motto tohoročného Dňa vody, ktorý si pripomíname dnes 22. marca, je Groundwater: Making invisible visible. Jeho cieľom je pripomenúť význam podzemnej vody pre  ľudstvo.

„Množstvo vody na Zemi sa nemení. Voda, ktorú pijeme je tá istá, akú pili dinosauri pred stovkami milónov rokov. To, že je stále čistá a vhodná na pitie je podmienené obehom vody v prírode. Stále prebiehajúci cyklus funguje ako obrovské destilačné zariadenie, ktoré spotrebováva viac ako polovicu slnečnej  energie dopadajúcej na povrch Zeme, a tak súčasne reguluje teplotu biosféry,“ vysvetľuje kolobeh vody hydrológ Ing. Viliam Novák, DrSc.

Na Zem spadne za rok vo forme zrážok 1,15-metrová vrstva vody. Toto množstvo sa pôdou a rastlinami transformuje na povrchový odtok (väčšinou nie je významný, spôsobuje však eróziu pôdy a lokálne povodne), časť sa zachytí porastami a vyparí sa do atmosféry (bez toho, aby spadla na povrch pôdy) a podstatná časť vsiakne do pôdy. „Tá sa stáva zdrojom vody pre porasty,“ dopĺňa V. Novák, „časť vody v pôde prenikne pod koreňovú oblasť pôdy a takto vytvára a dopĺňa podzemné vody, ktoré napájajú vodné toky a pramene. Práve voda v tokoch je kľúčová pre tvorbu a doplňovanie zásob podzemných vôd, ktoré sú lokalizované spravidla v údolných nivách veľkých  tokov – Váh, Dunaj, Morava, Bodrog.“

Podzemná voda

„Je to voda, ktorá zapĺňa priestory (póry) podpovrchových pórovitých horninových prostredí, ktoré sú vodou úplne nasýtené; ak sa vyhĺbi do priestoru pod hladinou podzemnej vody studňa, podzemná voda do tohoto priestoru vtečie a poloha hladiny vody v studni korešponduje s hladinou podzemnej vody v hornine,“ definuje pojem hydrológ a dlhoročný pracovník Ústavu hydrológie SAV, v. v. i.

Prečo je podzemná voda dôležitá pre zásobovanie obyvateľstva? „Najdôležitejšie je, že podzemné vody patria medzi vody najčistejšie a preto sú prednostne využívané pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,“ ozrejmuje V. Novák.

Pri doplňovaní zásob podzemných vôd vsakovaním (infiltráciou) vody z tokov do podzemných vôd sa voda čistí (zbavuje sa mechanických nečistôt). Tým, že je uskladnená v podzemí, sa podľa odborníka chráni pred priamym znečistením a tak si môže zachovať potrebnú kvalitu. „Pitná voda má mať obsah rozpustených minerálnych látok menší ako 0,5 gramu na liter a okrem toho, musí spĺňať 82 kontrolovateľných (a priebežne kontrolovaných) ukazovateľov. Pitná voda zo zdroja Karlova Ves – Sihoť, ktorá zásobuje časť Bratislavy, má celkovú mineralizáciu 400 mg na liter a vyhovuje platným kritériám,“ objasňuje ďalej vedec.

Najvýznamnejšou zásobárňou pitnej vody na Slovensku je zdroj podzemnej vody v alúviu rieky Dunaj na Žitnom ostrove, ktorý sa doplňa infiltráciou vody z Dunaja. „Kvartérne sedimenty (štvrtohorné štrkopieskové usadeniny) obsahujúce podzemnú vodu, siahajú v hornej časti Žitného ostrova do hĺbky až 300 metrov. Odhadnutá maximálna výdatnosť zdrojov podzemnej vody Žitného ostrova je 25 000 litrov za sekundu, v súčasnosti sa využíva len asi 3000 litrov za sekundu,“ konštatuje V. Novák.

V súčasnosti je na Slovensku podľa odborníkov dostatočná kapacita existujúcich zdrojov pitnej vody. „Výdatnosť zdrojov povrchových vôd (vodné nádrže) je 5500 litrov za sekundu, kapacita zdrojov podzemných vôd je 28 000 litrov za sekundu. Spotreba pitnej vody z povrchových zdrojov v súčasnosti je 1250 litrov za sekundu, zo zdrojov podzemnej vody to je 8600 litrov za sekundu, čiže existujúce zdroje pitnej vody sú využívané len z jednej tretiny,“ vyčísľuje hydrológ. Podiel podzemných vôd na zásobovaní pitnou vodou je 80 percent a podľa V. Nováka je to priaznivý stav, pretože podzemné vody patria medzi najkvalitnejšie. „Slovensko má teda značné rezervy vo výdatnosti existujúcich zdrojov podzemných vôd,“ dodáva.

Rizikom je  možné znečistenie podzemných vôd priesakom látok používaných v poľnohospodárstve (hnojivá, herbicídy, pesticídy), znečistenie podzemných vôd látkami z nevhodne uloženého odpadu a zo znečistených povrchových vôd. „Skoro zabudnuté znečistenie podzemných vôd Slovnaftom v sedemdesiatych rokoch, vyvolalo odstávku zdroja vody pri Podunajských Biskupiciach. Preto je Žitný ostrov  jedným z desiatich chránených Vodohospodárskych oblastí Slovenska; v nich je zakázaná činnosť, ktorá by mohla viesť k znečisteniu podzemných vôd ako zdroja pitnej vody,“ upozorňuje V. Novák a uzatvára: „Preto sa časť výskumnej kapacity Ústavu hydrológie SAV, v. v. i., venuje ochrane podzemných vôd pred znečistením, aby sme tento podzemný poklad mohli trvalo využívať.“

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: unsplash.com/Call me Fred

Súvisiace články