Medzinárodný deň lesov: Lesnícky sektor vytvára pracovné miesta pre zhruba 33 miliónov ľudí. Produkty lesa využívajú miliardy ľudí
Témou tohtoročného Medzinárodného dňa lesov, ktorý si pripomíname 21. marca od roku 2012, je Lesy a udržateľná výroba a spotreba.
Lesné ekosystémy poskytujú mnohé prínosy, ktoré sú významné z hľadiska udržateľného rozvoja spoločnosti – poskytovanie čistej vody, pôdy, regulácia kvality ovzdušia, klímy, opeľovanie. Sú základom pre udržateľné agropotravinárske systémy a zabezpečenie výživy neustále rastúceho počtu obyvateľov planéty. „Odhaduje sa, že viac ako tri štvrtiny vidieckych domácností na celom svete zbierajú v lese a inde lesné plody a rastliny, aby ich použili ako potravu. Uvedené benefity sa označujú ako ekosystémové služby,“ pridáva ďalší z úžitkov lesov Katarína Sládeková z Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i.
Kľúčové posolstvá Medzinárodného dňa lesov majú ľuďom pripomenúť, že lesnícky sektor vytvára pracovné miesta minimálne pre 33 miliónov ľudí a produkty lesa využívajú miliardy ľudí a že lesy sú nevyhnutné pre zdravú planétu a blahobyt ľudí. „Trvalo udržateľné využívanie lesov pomôže prejsť na ekonomiku založenú na obnoviteľných, opätovne použiteľných a recyklovateľných materiáloch, rozšírenie využívania produktov lesa prispieva k uhlíkovej neutralite, drevo z trvalo udržateľne obhospodarovaných lesov je základným materiálom pre ekologizáciu miest, lesy sú nevyhnutné pre zachovanie produkcie potravín,“ vymenúva K. Sládeková. Medzinárodným dňom tiež možno poukázať na potrebu prijať ďalšie opatrenia na zastavenie odlesňovania a degradácie. Zahrnutá je aj výzva uprednostňovať produkty z dreva pochádzajúceho z legálnych a trvalo udržateľných zdrojov. „Z týchto posolstiev by mali vychádzať organizátori podujatí a aktivít na medzinárodnej, národnej a lokálnej úrovni, ktoré sa usporadúvajú pri príležitosti tohto sviatku lesov,“ upozorňuje K. Sládeková.
Aktivity Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i.
Kolektív oddelenia strategických environmentálnych analýz Ústavu ekológie lesa SAV, vedený prof. Mgr. Tatianou Kluvánkovou, PhD., sa v projekte VEGA s názvom Manažment globálnej zmeny v zraniteľných územiach venuje výskumu spoločenských inovácií, identifikovaných aj v Európskej zelenej dohode, ako potenciálneho nástroja nízkouhlíkovej Európy a manažmentu globálnej zmeny regionálneho a vidieckeho rozvoja. K výsledkom dosiahnutým v prvom roku riešenia patria aj trajektórie šírenia spoločenských inovácií – aktivity zdola, ktorá dokáže zmeniť spoločenskú prax –, a identifikovanie potenciálu ich transformácie k udržateľnej ekonomike. Ide o iniciatívu neformálnych zoskupení, jednotlivcov, malých obcí a pod. „Výsledky v rámci ďalšieho projektu s názvom CLIMO CA15226 zameranom na klimaticky neutrálne lesníctvo sa zaradili k najvýznamnejším výsledkom na báze medzinárodnej spolupráce v Ústave ekológie lesa v roku 2021. Zmapovali sa napríklad inštitucionálne vzory na podporu udržateľného manažmentu ekosystémových služieb v európskych lesoch a analyzovali prístupy k transformácii ku klimatickému lesníctvu na Islande ako vzorovom príklade uplatnenia prístupu k dlhodobému udržateľnému manažmentu lesa,“ opisuje výsledky projektu K. Sládeková.
Ďalším z projektov, ktorý možno spomenúť s udržateľnou výrobou a spotrebou, je Japan Smart Water Domain – Rámec pre organizáciu rozhodovacieho procesu pre opätovné využívanie vody v inteligentných mestách a je projektom programu European Interest Group (EIG) CONCERT-Japan. „Orientuje sa na návrh rámca pre účinný systém organizácie rozhodovania v manažmente opätovného využívania odpadových vôd ako súčasti konceptu inteligentných miest,“ vysvetľuje K. Sládeková. Transdisciplinárny koncept a vytvorenie mechanizmu na zapojenie kľúčových aktérov z Japonska a Európy do tvorby projektových koncepcií a riešení sú hlavnými atribútmi projektu, vedecký tím ústavu spolupracuje pri riešení s 15 partnermi v zahraničí.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: pixabay.com