Aktuality

Koncom minulého roka vyšla vo vydavateľstve Hadart kniha s pestrofarebnou obálkou a názvom Afrika – neznámy kontinent. Jej cieľom je priblížiť tento stále málo poznaný kontinent optikou spoločenských vedcov, teda cez dejiny, jazyky, geografiu, literatúru, náboženstvá, medzinárodné vzťahy či konflikty. O jej príprave a obsahu hovorí zostavovateľ publikácie Mgr. Silvester Trnovec, PhD., z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i.

• O Afrike už existuje nemálo kníh. Prečo bolo treba vydať ďalšiu knihu – v čom je iná?

Dobrých kníh o Afrike u nás nikdy nie je dosť. O to viac v súčasnosti, keď sa o Afrike aj v našej spoločnosti hovorí a píše v rôznych súvislostiach viac ako kedykoľvek predtým. V slovenskom jazyku vyšlo, samozrejme, viacero zaujímavých kníh o africkom kontinente. Ide však najmä o cestopisy a často je v nich viac fotografií exoticky vyzerajúcich ľudí či divokej prírody ako informačného textu. Ich cieľom je zaujať exotikou či vlastnými zážitkami zo stretov s rozličnými kultúrnymi odlišnosťami. Naša kniha sa však pozerá na Afriku a jej obyvateľov cez optiku spoločenských vedcov. A tým je u nás výnimočná. Ako prvá ponúka slovenskej verejnosti jedinečný a komplexnejší pohľad odborníkov na tento fascinujúci kontinent z rôznych uhlov pohľadu ako dejiny, jazyky, geografia, literatúra, náboženstvá, medzinárodné vzťahy či konflikty. Podobných kníh vyšlo v cudzích jazykoch viacero. Na Slovensku však taká kniha v slovenskom jazyku dlhodobo absentuje. Naším cieľom bolo osloviť odbornú aj širokú verejnosť. Zámerom bolo, aby naša kniha bola zdrojom poznania pre akademikov, študentov, učiteľov, novinárov či publicistov, ako aj pre každého, kto sa o africký kontinent zaujíma. Verím, že spolu s autormi sa nám to podarilo.

• Prečo je poznanie Afriky pre nás dôležité? V čom sa nás Slovákov dotýka tento kontinent?

Dotýka sa nás viac, ako sa na prvý pohľad môže niekomu zdať. Z historickej perspektívy je Afrika  známa ako kolíska ľudstva a stala sa tiež miestom zrodu jednej z najstarších a najfascinujúcejších civilizácií na našej planéte – starovekého Egypta. V súčasnosti poznanie Afriky naberá na význame predovšetkým vzhľadom na globálne dianie. Slovensko je čelom Európskej únie a priamo sa ho dotýkajú všetky problémy, ktoré vyplývajú z rôznych komplikovaných vzťahov Afriky a Európy, ktoré sú výsledkom historického vývoja. Navyše, naše predstavy o Afrike a jej obyvateľoch sa formovali pod vplyvom procesov, ktoré do veľkej miery definovali našu západnú civilizáciu – európsky imperializmus a kolonializmus. Aj preto na Slovensku stále pretrvávajú rôzne stereotypy o Afričanoch a Afričankách ako o ľuďoch bez skutočnej histórie, civilizácie či kultúry. Teda predstavy, ktoré sú dedičstvom európskeho kolonializmu. Veľmi citlivo sa u nás vníma tiež neustály problém migrácie afrického obyvateľstva smerom do Európy a s tým spojené otázky multikulturalizmu či hrozba islamského radikalizmu. Diskusie plné dezinformácií, poloprávd a rasových stereotypov, ktoré sa okolo týchto otázok objavujú v našom mediálnom a, žiaľ, aj politickom priestore, jednoznačne ukazujú, že poznanie Afriky a jej obyvateľov v našej spoločnosti asi nikdy nebolo dôležitejšie ako dnes.

• Ako ste postupovali pri výbere tém do tejto knihy?

Myšlienka tejto knihy sa rodila v mojej hlave už dlhšie a výber samotných tém bol ovplyvnený vnímaním toho, ako ľudia na Slovensku o Afrike a jej obyvateľoch uvažujú či diskutujú. Autori sa preto snažia nabúrať rôzne mýty či zastarané predstavy o Afrike a Afričanoch. Na druhej strane sa nevyhýbajú ani citlivým a kontroverzným témam ako ekonomické trendy, chudoba, korupcia, konflikty či genocídy. Kniha tiež ponúka pohľad, ako prírodné podmienky a geografické špecifiká ovplyvňovali a ovplyvňujú vývoj ľudských spoločností na africkom kontinente alebo aké štáty, ríše či kultúry vznikli v Afrike v dávnej minulosti. Hovorí tiež o atlantickom obchode s otrokmi, rasizme, apartheide či dedičstve európskeho kolonializmu. Zároveň opisuje niektoré dôležité oblasti života obyvateľov Afriky ako napríklad náboženstvo či rodové vzťahy. Venuje sa tiež formovaniu moderných literatúr, ktoré predstavujú významné okno do súčasných afrických spoločností. Špeciálnou časťou knihy sú záverečné tri kapitoly, ktoré na vybraných príkladoch poukazujú na rôzne vzťahy Afriky s dnešným územím Slovenska vrátane Mórica Beňovského či pôsobenia modernej československej a slovenskej diplomacie v afrických krajinách.

• Kniha má viacero autorov. Kto všetko sa na jej tvorbe podieľal?

​Je dôležité zmieniť, že hoci sa kniha rodila v mojej hlave už dlhšie, s nápadom na jej realizáciu ma oslovil historik Jakub Drábik z Historického ústavu SAV, v. v. i. Vzhľadom na tematický záber, ako aj stav súčasného poznania je napísanie kvalitnej knihy o takom rozmanitom a komplikovanom kontinente ako Afrika pre jedného autora nadľudský výkon. Preto je kniha Afrika: neznámy kontinent výsledkom práce viacerých kvalitných slovenských, ale aj českých autoriek a autorov pôsobiacich na rôznych akademických pracoviskách na Slovensku, v Českej republike či Rakúsku. Ide o odborníčky a odborníkov z vedných disciplín ako afrikanistika, arabistika, etnológia, história, literatúra, politológia či geografia, ale aj z prostredia diplomacie a medzinárodných vzťahov. Už toto napovedá o neuveriteľne zaujímavom a rozmanitom obsahu knihy. Z vedeckých pracovníkov SAV sa okrem mňa ako zostavovateľa a spoluautora na tvorbe obsahu knihy podieľali aj Mgr. Emanuel Beška, PhD., z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i., Mgr. Barbora Buzássyová, PhD., z Historického ústavu SAV, v. v. i., a  Dr.  Dobrota Pucherová, D.Phil., z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. Knihu sme venovali doc. PhDr. Viere Pawlikovej-Vilhanovej, DrSc., dlhoročnej vedeckej pracovníčke Ústavu orientalistiky SAV a zakladateľke afrických štúdií na Slovensku.

Spracovala: Dobrota Pucherová, Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Foto: archív