Juraj Koči získal grant EÚ. Skúmať bude interakcie medzi vírusom kliešťovej encefalitídy a kliešťami
Kliešťami prenášané patogény spôsobujúce závažné ochorenia ľudí aj zvierat sú protozoárneho, bakteriálneho a vírusového pôvodu. Medzi najčastejšie ochorenia vyskytujúce sa v Európe, vrátane Slovenska, patria najmä lymská borelióza a kliešťová encefalitída. V súčasnosti je väčšina objasnených molekulárnych interakcií medzi kliešťami a nimi prenášanými patogénmi, ktoré sú bakteriálneho pôvodu. Interakcie medzi kliešťami a patogénmi vírusového pôvodu, aj vzhľadom na náročnosť a bezpečnosť pri manipulácii s nimi, však ostávajú ešte v mnohom veľkou záhadou.
„Výskum vírusových patogénov v kliešťovi je náročný z viacerých dôvodov,“ hovorí RNDr. Juraj Koči, PhD., vedecký pracovník pôsobiaci na Oddelení ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV a Ústave zoológie SAV, ktorý sa dlhodobo venuje patogénom prenášaným kliešťami, ako aj fyziológii kliešťov. Poznanie fyziológie kliešťov je predpokladom pre skúmanie vzájomných interakcií patogénov a kliešťov, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú cirkuláciu pôvodcov ochorení v prírode. Skúmanie týchto procesov v laboratórnych podmienkach si vyžaduje vysokú zručnosť pri mikromanipulácii s experimentálnym modelom, ako je kliešť. Práca s patogénom vírusového pôvodu je však ešte o niečo náročnejšia. Vírus kliešťovej encefalitídy sa v Európe považuje za patogén, s ktorým sa musí pracovať v špecifických podmienkach. „Priestorové vybavenie a bezpečnosť pri práci sú pri tomto výskume veľmi dôležité. Jednak ide o precíznu prácu, zároveň je potrebné adekvátne vybavenie a podmienky v špecializovanom laboratóriu,“ objasňuje náročnosť výskumu Dr. Koči.
Celoživotný záujem o kliešťami prenášané patogény a neurofyziológiu kliešťov, laboratórne vybavenie v Biomedicínskom centre SAV, ako aj dôležitosť tejto témy pre spoločnosť podnietili Dr. Kočiho o zažiadanie si európskeho grantu Marie Skłodowska-Curie Individual Fellowship (MSCIF) z Horizontu 2020. Získanie spomínaného grantu predstavuje veľkú výzvu, keďže úspešnosť jeho získania dosahuje maximálne 15 percent podaných žiadostí. Dr. Koči bol pri jeho získaní napokon úspešný a od 1. septembra 2021 napĺňa stanovené ciele projektu. Ambíciou projektu pod názvom „Tick-Virus Interactions Shape persistence and Transmission OF Flavivirus pathogen in tick vector“ je posun vo výskume interakcií vírusových patogénov a kliešťov. Počas dvoch rokov trvania projektu sa v rámci jeho cieľov bude Dr. Koči venovať vytvoreniu fluorescenčného vírusového modelu s vybranými mutáciami v štruktúrnych génoch, hlbšiemu poznaniu neuroendokrinného systému kliešťa zodpovedného za prenos infekcie, ako aj ďalšiemu vzdelávaniu a prenosu skúsenosti založenom na doterajších i získaných vedeckých poznatkoch. „Som hrdý, že sa Juraj po mnohých rokoch v USA vrátil práve na naše pracovisko a môžeme tak vytvárať synergiu z našej virologickej expertízy a jeho skúseností z oblasti fyziológie kliešťov. Získanie MSCIF grantu ho stálo veľa úsilia a jasne tým ukázal, že si chce udržať vysoký štandard svojho výskumu, na aký bol zvyknutý v zahraničí,“ hovorí Dr. Boris Klempa, vedúci Oddelenia ekológie vírusov Virologického ústave Biomedicínskeho centra SAV.
Partnermi v projekte sú Ústav zoológie SAV a Aix Marseille Universite vo Francúzsku. Akronym projektu: TVISTOFF
Text: Zuzana Vetrecin Čeplíková, BMC SAV
Foto: unsplash.com/Erik Karits a Zuzana Vetrecin Čeplíková