Aktuality

Vedci a vedkyne Ústavu svetovej literatúry SAV popri svojej výskumnej činnosti prekladajú umeleckú literatúru, a sprostredkúvajú tak hodnoty z inonárodných kultúr aj širšej čitateľskej verejnosti. Výsledky svojej tohtoročnej prekladovej tvorby prezentovali na predvianočnom soirée 15. decembra 2021, priblížili autorské osobnosti, ich diela a ukážky z preložených textov pestrého žánrového zloženia – prozaických textov, románov, esejí, drámy i poézie.

Postkoloniálny tematický blok Prečo píšem po anglicky? pre časopis Verzia zostavila afrikanistka Dobrota Pucherová. Časopis Verzia je zameraný na literárny preklad a jeho reflexiu, tretie tohtoročné číslo sa zaoberá hlasmi spisovateľských osobností z bývalých britských kolónií v Afrike, Karibiku a južnej Ázii. Ako zdôrazňovala vo svojej prezentácii zostavovateľka, otázka jazyka je v niekdajších kolóniách veľmi dôležitá. Európski kolonizátori sem priniesli svoje jazyky a nadradili ich nad pôvodné miestne jazyky, ktoré boli často považované za primitívne. Najrozšírenejším koloniálnym jazykom sa stala angličtina a po dekolonizácii sa začalo veľa diskutovať o používaní európskych jazykov v postkoloniálnej tvorbe. Z eseje afrického autora A. Gurnaha, súčasného držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, Písanie a jeho priestor čítala úryvok prekladateľka textu Natália Rondziková, doktorandka ústavu.

Na soirée predstavili aj umelecké preklady piatich diel, ktoré vyšli knižne.

Maďarský spisovateľ Pál ZÁVADA napísal historický román Prirodzené svetlo (Bratislava: Slovart, 2021), v ktorom sa dotýka aj historických tém tabuizovaných v maďarskej spoločnosti. Román predstavila jeho prekladateľka, odborná pracovníčka ústavu Eva Andrejčáková. Autor sa v knihe vracia k svojim maďarsko-slovenským koreňom do Slovenského Komlóša v Békéšskej župe a píše o osudoch obyčajných ľudí pred druhou svetovou vojnou, počas nej a v povojnových rokoch. Veľké udalosti histórie sa prepletajú s malými dejinami rodiny, dediny, mesta. Kniha vznikla na základe historických fotografií, z ktorých postavy vystupujú a rozprávajú svoje príbehy.

Eva Andrejčáková priblížila aj svoj ďalší preklad zo súčasnej maďarskej literatúry – knižnú esej Pétera Nádasa Vlastná smrť (Bratislava: August, august, 2021). Je to autobiografická spoveď autora, ktorý vo svojich 51 rokoch prežil klinickú smrť. Opisuje fyzické procesy, ktoré zažíval počas infarktu, literárne stvárňuje proces umierania a filozoficky uvažuje o smrteľnosti.

Medzinárodne úspešný román holandského spisovateľa Willema Frederika Hermansa Slzy akácií (Bratislava: Slovart, 2021) uviedol nederlandista a germanista Adam Bžoch. Ako uviedol prekladateľ, autor je velikán povojnovej prózy. Jeho román sa odohráva v Amsterdame v roku 1943, keď Holandsko čelilo okupácii nacistických vojsk. Spletitý dej opisuje osudy štyroch ľudí, v ktorých sa utajovanie erotických vzťahov prekrýva s politickou konšpiráciou a sexuálna vášeň s túžbou prežiť.

Adam Bžoch hovoril aj o preklade, ktoré vyšlo v Divadelnom ústave. Kniha obsahuje tri divadelné hry a dve prednášky popredného nemeckého režiséra a dramatika Falka RICHTERA Politické divadlo Falka Richtera (Bratislava: Divadelný ústav, 2021). Adam Bžoch prečítal úryvok z hry Pod ľadom. Falk Richter spracúva najvážnejšie a najpodstatnejšie politické témy súčasnosti a v tejto hre rozmýšľa, aký je stav dnešnej civilizácie. Vidí ju ako emocionálne zmrznutú, o čom svedčí názov hry.

Rumunistka Eva Kenderessy predstavila súčasnú antológiu rumunskej poézie Poslední pionieri Východu (Bratislava: Vlna, 2021). Kniha ponúka ukážky z tvorby tridsiatich piatich básnikov a poetiek z Rumunska a Moldavskej republiky, knižne debutujúcich po roku 1989. Rumunská poézia ponúka výpoveď o okolitom, často mizernom svete okraja a odhaľuje osobné, často tabuizované témy.

Stretnutie predstavilo vzácnu a kreatívnu časť práce vedcov a vedkýň Ústavu svetovej literatúry SAV. Ich prekladové diela sľubujú čitateľský zážitok aj záujemcom o inonárodné literatúry mimo odboru, môžu spríjemniť sviatočné dni alebo byť vhodnou literatúrou na začiatok nového roku 2022.

Text: Michaela Šašinková, Ústav svetovej literatúry SAV

Foto: archív ÚSvL SAV