Andrej Kmeť a jeho zbierka vianočných piesní a hudby
Dejiny vedy na Slovensku meno Andreja Kmeťa (1841 – 1908) dôverne poznajú. Ako polyhistor druhej polovice 19. storočia prispel svojimi zbierkami k rozvoju viacerých vedných disciplín – archeológie, paleontológie, geológie, mineralógie, mykológie, botaniky či etnografie. Tieto vedné odbory Kmeťov prínos zhodnotili ako súčasť vlastnej histórie domáceho výskumu. Menej známa je jeho objemná rukopisná zbierka vianočných piesní a hudby, ktorá dlhý čas ležala v archíve Slovenského národného múzea v Martine mimo pozornosti bádateľov.
V odbornej literatúre pretrvával o Kmeťovej vianočnej zbierke dlhodobo skreslený obraz, ktorý ju prezentoval na jednej stane ako zbierku „ľudových kolied“, na druhej strane ako repertoárový zborník chrámových organistov, spevákov či hudobníkov.
Oveľa viac sa o túto zbierku zaujímali hudobníci, ktorí z nej čerpali materiál pre potreby umeleckej praxe. Viacerí hudobní skladatelia a interpreti, súbory historickej aj ľudovej hudby sa pokúšali oživovať repertoárové zlomky z Kmeťovej zbierky na základe vlastných predstáv a vlastnej invencie. Týmto spôsobom sa šíril o nej obraz, ktorý bol niekoľkonásobne sprostredkovaný a štylizovaný. Chýbala báza poznatkov, ktoré by dokázali túto zbierku predstaviť v historicky neskreslenej podobe. Kmeťova zbierka bola síce známym, ale málo poznaným prameňov domácej vianočnej hudby a poézie.
Výskum prameňa priniesol prekvapujúce výsledky. Ako kľúčový sa ukázal poznatok o motiváciách vzniku zbierky a o dobových funkciách, ktoré plnila: nevznikla primárne pre potreby praxe, neslúžila Kmeťovi ako repertoárový zborník, a už vôbec to nebola zbierka ľudových kolied. Vznikala na základe Kmeťovej viacročnej zberateľskej práce – prevažne na základe odpisov z iných prameňov, ktoré vyhľadával a systematicky zbieral: z dobových aj starších kancionálov, zborníkov a spevníkov, prevažne rukopisných. Tieto pramene siahali do obdobia od polovice 18. storočia do 60. rokov 19. storočia, teda do času, keď Kmeť svoju zbierku zostavil.
Obdobie vzniku zbierky spadá do čias, keď Kmeť študoval v Ostrihome. V skupine národne orientovaných slovenských študentov získal dôležitý impulz k aktívnemu záujmu o dokumentáciu rôznych prejavov slovenskej kultúry. Bolo to zároveň obdobie, keď Pavol Dobšinský uverejnil svoju výzvu k zbieraniu „slovenských prostonárodných pokladov“ (1863). Tomu zodpovedá aj názov Kmeťovej rukopisnej zbierky Prostonárodné vianočné piesne, s pripojenou hudobnou časťou (Nápevy vianočných piesní). Hoci táto zbierka vybočuje z rámca jeho výskumov tradičnej ľudovej kultúry, bola plne v súlade s jeho záujmom o kultúrne formy, významné z hľadiska formovania slovenskej národnej identity. Za takého kultúrne formy Kmeť považoval aj vianočný repertoár v slovenskom jazyku a jeho varietách.
Zbierka obsahuje takmer 300 piesňových textov a vyše 200 nápevov. Analýza ukázala, že zahrnuje všetky historické vrstvy vianočného repertoáru, spojené so slovenským jazykom: duchovné piesne typu stredovekých cantií, legendické piesne aj pastorálnu tvorbu zastúpenú pastorálnymi piesňami, áriami, kantátami a malými, tzv. strofickými omšami. Je to tvorba, ktorá zaznievala v minulosti prevažne v malých vidieckych kostoloch. V druhej polovici 19. storočia začal uvedený repertoár z chrámového prostredia ustupovať. Časť z tejto produkcie ostala zachytená ako súčasť písomnej kultúry, menšia časť sa presunula do ústnej tradície, kde pokračovala vo folklorizovanej podobe prevažne ako súčasť spevu pri koledovaní. V čase, keď Kmeť zhromažďoval slovenský vianočný repertoár do svojej zbierky, realizoval vlastne výskum typu „záchrannej“ dokumentácie.
Z dnešného pohľadu je Kmeťova rukopisná zbierka vzácnou antológiou domácej vianočnej tvorby, ktorá má široké stredoeurópske väzby a paralely v iných kultúrach. Pred viac ako desaťročím bola sprístupnená širšej verejnosti doma a v zahraničí formou pramenno-kritickej edície v trojjazyčnom slovensko-nemecko-anglickom vydaní. Edícia prináša najnovšie poznatky o tejto Kmeťovej zbierke a súčasne stojí k dispozícii hudobníkom, ktorí z nej môžu každoročne oživovať repertoár v čase Vianoc, s možnosťou oboznámiť sa s historickým kontextom jej vzniku.
Text a foto: Hana Urbancová, Ústav hudobnej vedy SAV