Aktuality

Medzinárodný deň migrantov si pripomíname každý rok 18. decembra už 11 rokov. Ako uvádza OSN, témou roka 2021 je „Využitie potenciálu ľudskej mobility“ (OSN, 2021).  Pojmy migrant, utečenec a cudzinec hodností slovenská spoločnosť rozdielne – pojem „utečenec“ vyvoláva v porovnaní s pojmami „migrant“ a „cudzinec“ menej priaznivé pocity, postoje, dôveru a väčší sociálny odstup (Findor, Hruška, Jankovská a Pobudová (2021).

Najnegatívnejšie postoje k migrantom/migrácii majú na základe údajov z 9. kola Európskej sociálnej sondy (ESS) krajiny strednej Európy (Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Poľsko a Bulharsko) spolu s Cyprom (Bozogáňová & Piterová, 2020). V rámci Európy je uvedených 27 krajín, ktoré sa zúčastnili 9. kola ESS. Údaje v mape  majú deskriptívny charakter a znázorňujú priemerné hodnoty (modrá = pozitívnejšie postoje, červená = negatívnejšie postoje). Viac informácií nájdete tu: Európska sociálna sonda.

V rámci tohto dňa dávame do povedomia teórie, ktorými sa dajú vysvetľovať postoje k migrantom:

·      teória integrovanej hrozby (Stephan et al., 1998);

·      teória sociálnej dominancie (Ho et al., 2015);

·      teória kontaktu (Allport, 1957; Hoxhaj & Zuccotti, 2021);

·    teoretický model hrozba-prínos, ktorý naznačuje, že ľudia vnímajú prisťahovalcov ako ohrozujúcich (ekonomická, fyzická, sociálna súdržnosť), ako aj prospešných (ekonomická, fyzická, kultúrna rozmanitosť), čo ovplyvňuje ich postoje k migračnej politike (Tartakovsky & Walsh, 2015).

Realistická teória skupinových konfliktov sa používa na vysvetlenie napätia medzi skupinami – vrátane napätia medzi prisťahovalcami a pôvodnými obyvateľmi. Súťaž o zdroje, postavenie a moc vo všeobecnosti vedie k silným väzbám medzi členmi skupiny a nepriateľstvu k iným skupinám. Zdroje v tomto prípade môžu zahŕňať ekonomické zdroje, ako sú peniaze a zamestnanosť a moc spojenú s týmito zdrojmi (Hainmueller & Hopkins, 2015; Boateng et al., 2021). Súťaž sa môže týkať materiálnych zdrojov, ako je zamestnanosť. Podľa tejto teórie negatívne postoje k migrantom vyplývajú z vnímania, že migranti ohrozujú pracovné príležitosti domácich obyvateľov (Cooray, Marfouk & Nazir, 2018).

Na základe tejto teórie sa dá predpokladať, že „domáci obyvatelia“ budú jednotlivcov prichádzajúcich do krajiny považovať za hrozbu pre pracovné miesta, bezpečnosť a osobnú bezpečnosť. Zistilo sa tiež, že nižší socioekonomický status, nižšie vzdelanie, vyššia religiozita, vyšší vek a pravicová politická orientácia sú spojené s vyšším pocitom ohrozenia migrantmi (pozri napr. Hainmueller & Hiscox, 2007, Gorodzeisky, 2013, Tartakovsky & Walsh, 2015 , Hoxhaj & Zuccotti, 2021). Charakter migrácie sa prejavuje aj v ochote obyvateľstva migrantov prijať. Ak je migrácia vnímaná ako dobrovoľná, je spojená s nižšou mierou podpory a väčšou antipatiou, kým pri nedobrovoľnej migrácii je to naopak (Verkuyten, Mepham, & Kros, 2018).

Napokon, ako uvádza OSN (2021): „Migranti prispievajú svojimi vedomosťami, sieťami a zručnosťami k budovaniu silnejších a odolnejších komunít. Globálna sociálna a ekonomická scéna sa môže formovať prostredníctvom účinných rozhodnutí s cieľom riešiť výzvy a príležitosti, ktoré predstavuje globálna mobilita a ľudia v pohybe.“, preto pri premýšľaní o tejto téme majme na pamäti, že je súčasťou dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti.

Miroslava Bozogáňová, Tatiana Pethö, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV

Foto: SvÚ CSPV SAV