Aktuality

Nespokojnosť ľudí s politicko-spoločenským systémom viedla 17. novembra 1939 a 1989 k demonštráciám, ktoré okrem mnohých obetí na životoch priniesli aj zásadné zmeny v spoločnosti. Vďaka týmto udalostiam máme na Slovensku slobodné voľby, dodržiavané ľudské práva a slobody i demokratický systém.

Ľudia sa v tento deň často vracajú k spomienkam na socializmus a tí neskôr narodení vedia o živote v ňom len z rozprávania svojich rodičov, starých rodičov či učiteľov. Pozitívne vnímanie socializmu obyvateľmi Slovenska potvrdzuje prieskum realizovaný Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika (Kuhn a kol., 2020). Autori ho vysvetľujú spomienkovým optimizmom, t. j. tendenciou pamätať si to dobré a zlé zabúdať, podliehaním mýtom o socializme, ale aj  nedostatočnou historickou pamäťou. Preferencia zdanlivých istôt na úkor slobody a zodpovednosti môže ohroziť dnešnú spoločnosť.

V spojení s obdobím šíriacej sa pandémie Covid-19 je v tento deň dôležité zamyslieť sa nielen nad tým, ako sa žilo za socializmu a za čo sme počas Nežnej revolúcie bojovali, ale hlavne na to,  ako zaobchádzame so slobodou a zodpovednosťou, ktorú sme získali.

Práve v tomto období pozorujeme  polarizáciu spoločnosti v otázkach slobody, práv a povinností, ktoré so sebou pandémia priniesla. Ako so spoluautormi uvádzame v monografií Elita vs. Ľudia: Čo vieme o populizme (s. 41-42):

Pandémia Covid-19 so sebou okrem šírenia vírusu priniesla aj šírenie mnohých konšpiračných teórií či dezinformácií, napr. že „Covid-19 nie je nebezpečnejší ako chrípka,“ alebo že „Je šírený 5G rádiovými vlnami“ (Ahmed a kol., 2020). V inom výskume respondenti súhlasili s tým, že „Pravé štatistiky ľudí infikovaných koronavírusom sú skryté pred verejnosťou“, „Koronavírus nepochádza zo zvierat a bol vytvorený vedcami v laboratóriu“ alebo, že „Koronavírus bol rozšírený do sveta, aby zničil niektoré svetové ekonomiky“ (Tonković a kol., 2021). V americkom výskume bolo dokonca 30 % respondentov presvedčených, že „Hrozba koronavírusu Covid-19 bola zveličená, aby poškodila prezidenta Donalda Trumpa“ (Uscinski a kol., 2020).

Takéto dezinformácie nie sú výnimkou ani na Slovensku. Podľa prieskumu realizovaného agentúrou FOCUS, až 39 % učiteľov II. stupňa  základných škôl si myslí, že „nosenie rúška má negatívne zdravotné dôsledky“ a 31 % je presvedčených, že „očkovanie proti koronavírusu je prípravou na čipovanie ľudí“ (Strana SPOLU, 2020). Podľa prieskumu SAV, 20 % respondentov verí, že „epidémia Covid-19 sa mohla zastaviť hneď na začiatku, len veľké firmy si z toho spravili biznis“ a 23,7 % ľudí verí, že „SARS-CoV-2 je biologická zbraň určená na elimináciu premnoženej ľudskej populácie“ (Čavojová a kol., 2020). Aj hoaxu o tom, „že vírus bol vytvorený umelo a bol rozšírený medzi ľudí zámerne“ uverilo 40,6 % respondentov prieskumu Ako sa máte, Slovensko (SAV: Aktuality, 2020).

Vysvetlením, prečo sa dezinformácie tešia širokej podpore je podľa výsledkov výskumu – nedôvera vo vedu a vedcov, pocit politickej bezmocnosti, tendencia popierať odborné informácie, tendencia vnímať sociálne a politické udalosti ako produkty konšpirácií (Tonković a kol., 2021), slabšie analytické myslenie (Ståhl & van Prooijen, 2018) a horšia mediálna gramotnosť (Struhárik, 2021). Pesimisticky možno dodať, že:

„Korekcia dezinformácií a konšpiračných presvedčení je u určitej časti verejnosti pravdepodobne veľmi náročná. U konšpirátorov a „popieračov“ je jednoducho nepravdepodobné, že zmenia svoje postoje na základe správnych informácií pochádzajúcich od odborníkov. Toto spojenie je potenciálnym dôvodom, prečo sú stratégie zamerané na korekciu týchto presvedčení prevažne neúspešné“ (Carey a kol., 2020; Uscinski a kol., 2020 cit. podľa Piterová a kol., 2021, s. 41).

O to náročnejšie je tieto dezinformácie vyvracať, že sú šírené samotnými politikmi. Napríklad, Marian Kotleba šíril hoaxy o čipovaní a pôvode vírusu (Sipos, 2020). Štefan Harabin nabádal ľudí k nenoseniu rúšok a teda k porušovaniu opatrení (Kuzmány, 2021).

V súvislosti s pandémiou Covid-19 a nariadeniami vlády sa niektorí ľudia vyjadrujú ako o obmedzovaní svojich práv a slobôd, bojkotujú nosenie rúšok, dodržiavanie opatrení a nariadení hygienikov a Vlády Slovenskej republiky, šíria konšpirácie súvisiace s očkovaním a zaryto bojujú proti svojim „nepriateľom“. Je dôležité uvedomiť si, kde začínajú a kde končia hranice slobody, a čo znamená zodpovednosť nielen za svoj život, ale aj za životy ostatných ľudí. Slobodu, ktorú vybojovali vtedajší študenti, mamy, otcovia či starí rodičia počas Nežnej revolúcie, si netreba zamieňať s absenciou povinností a neobmedzenými právami. Boj za slobodu v čase pandémie možno vyhrať zodpovednosťou, toleranciou a ohľaduplnosťou.

Zvýšenie dôvery verejnosti voči vedcom, odborníkom a v neposlednom rade voči politikom sa v aktuálnej situácií ukazuje ako nevyhnutné. Ruka v ruke s bojom proti konšpiráciám, hoaxom a taktiež šíriacemu sa populizmu.

Text: Ivana Piterová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV 

Foto: Spoločenskovedný ústav CSPV SAV

Použité zdroje

Primárne zdroje

Čavojová, V., Šrol, J., & Ballová Mikušková, E. (2020). How scientific reasoning correlates with health- related beliefs and behaviors during the COVID-19 pandemic? Journal of Health Psychology. https://doi.org/10.1177/1359105320962266

Piterová, I., Kováčová Holevová, B., & Loziak, A. (2021). Elita vs. Ľudia: Čo vieme o populizme. Košice: Spoločenskovedný ústav CSPV SAV

Kuhn, I., Potočár, R., Zajac, P., & Gonda, P. (2020). Mýty optikou aktuálnych prieskumov. In P. Gonda & Zajac (Eds.), Socializmus: Realita namiesto mýtov. Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika.

Kuzmány, A. (2021, 10. október). Rúška si dajte dole, vyzýval. Harabinovi zrušili obvinenie. SME https://domov.sme.sk/c/22759719/stefan-harabin-zrusenie-obvinenia-ruska.html

SAV: Aktuality (2020, 30. apríl). Ako sa máte, Slovensko? Zdravotníctvu veríme, o očkovaní nie sme presvedčení. https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8837

Sipos, A. (2020, 17. apríl). Marian Kotleba šíri o koronavíruse hoaxy: Všetko máme dopredu napísané, cez vakcínu a čip vás budú kontrolovať. Dostupné na internete: https://www.startitup.sk/marian-kotleba-siri-o-koronaviruse-hoaxy-vsetko-mame-dopredu-napisane-cez-vakcinu-a-cip-vas-budu-kontrolovat/

Ståhl, T., & van Prooijen, J.-W. (2018). Epistemic rationality: Skepticism toward unfounded beliefs requires sufficient cognitive ability and motivation to be rational. Personality and Individual Differences, 122, 155–163. https://doi.org/10.1016/j.paid.2017.10.026

Strana SPOLU (2020, 19. október). Exluzívny prieskum medzi učiteľmi: Nedôverujú vláde a mnohí si myslia, že sa chystá čipovať ľudí. Dostupné na internete: https://stranaspolu.sk/exkluzivny-prieskum-medzi-ucitelmi-nedoveruju-vlade-a-mnohi-si-myslia-ze-sa-chysta-cipovat-ludi/

Struhárik, F. (2021, 30. september). Čitatelia dezinformačných webov majú horšiu mediálnu gramotnosť, ukázali výsledky testu na 35-tisíc ľuďoch. DenníkN. Dostupné na internete: https://dennikn.sk/2556875/citatelia-dezinformacnych-webov-maju-horsiu-medialnu-gramotnost-ukazali-vysledky-testu-na-35-tisic-ludoch/?ref=mwat

Sekundárne zdroje

Ahmed, W., Vidal-Alaball, J., Downing, J., & López Seguí, F. (2020). COVID-19 and the 5G Conspiracy Theory: Social Network Analysis of Twitter Data. Journal of Medical Internet Research, 22(5), e19458. https://doi.org/10.2196/19458

Carey, J. M., Chi, V., Flynn, D. J., Nyhan, B., & Zeitzoff, T. (2020). The effects of corrective information about disease epidemics and outbreaks: Evidence from Zika and yellow fever in Brazil. Science Advances, 6(5), eaaw7449. https://doi.org/10.1126/sciadv.aaw7449

Tonković, M., Dumančić, F., Jelić, M., & Čorkalo Biruški, D. (2021). Who Believes in COVID-19 Conspiracy Theories in Croatia? Prevalence and Predictors of Conspiracy Beliefs. Frontiers In Psychology, 12. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.643568

Uscinski, J. E., Enders, A. M., Klofstad, C. A., Seelig, M. I., Funchion, J. R., Everett, C., Wuchty, S., Premaratne, K., & Murthi, M. N. (2020). Why do people believe COVID-19 conspiracy theories? Harvard Kennedy School (HKS) Misinformation Review. https://doi.org/10.37016/mr-2020-015