Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Slovenské povesti Jána Francisciho (metóda, tvar, koncepcia)

In: Slovenská literatúra, vol. 55, no. 1
Jana Pácalová Piroščáková Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2019, 1 - 26
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
TALE, AUTHOR’S APPROACH, ALLEGORY
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
V štúdii analyzujeme zbierku rozprávok Jána Francisciho Slovenské povesti (1845), ktorá položila základ tradície spracovania folklórnych prozaických látok na Slovensku a predhovor k nej je prvým publikovaným textom analyzujúcim rozprávky z hľadiska ich kultúrnohistorickej hodnoty. V zbierke sledujeme niekoľko rovín (problémov): genézu zbierky s dôrazom na spôsob autorského prístupu k spracovaniu folklórnych látok, Francisciho výklad rozprávky a napokon kultúrnohistorické pozadie jej vzniku a pôsobenia s dôrazom na literárnohistorický dosah. Na úrovni autorských prístupov k spracovaniu folklórnych látok sme identifikovali tri textotvorné roly Francisciho: ako autorský subjekt (autor rozprávok Popolvár najväčší na svete, Slnkový kôň a Ružová Anička), ako redaktorský a editorský subjekt v ostatných textoch. Konkretizácia redakčných úprav a zásahov do textov iných autorov (Samuela, Adolfa a Ľudovíta Reussovcov, Štefana Daxnera, Jonatana Čipku, Augusta Horislava Škultétyho) ukázala, že Francisci ich realizoval v zhode so svojou koncepciou rozprávky, deklarovanou v úvode k zbierke (Bratia, rodáci!), ktorá úzko nadväzuje na prednášky Ľudovíta Štúra. Francisci od neho preberá najmä motív zakliatia, ktorý na rozdiel od Štúra nepovažuje za tematické jadro rozprávok, ale vyzdvihuje jeho mimoliterárne využitie – alegóriu slovenského národa ako národa zakliateho. Na pozadí tohto motívu rekonštruujeme mechanizmus vzniku literárneho typu Popolvára (v literárnej transkribcii svetského víťaza), ktorý je v slovenskom romantizme, najmä jeho mesianistickom krídle, mimoriadne produktívnym typom romantického hrdinu.
In the study we analyse a collection of tales by Ján Francisci Slovenské povesti (Slovak Tales 1845). This publication laid foundations of tradition how folk prose subjects were creatively worked out in Slovakia. The foreword to the book is the first published text analysing the tales from the aspect of their culturally historical value. We deal several levels (problems) in the collection: genesis of the collection focusing mainly on author’s approach to folk subjects, Francisci´s explanation of a tale and also culturally historical background of the tale’s creation and its influence from the aspect of the history of literature. Concerning author’s approaches we identified three text-forming roles of Francisci: as autor´s subject (author of the tale Popolvár najväčší na svete, Slnkový kôň and Ružová Anička), as editor’s and redactor’s subject in other texts. Concretisation of editorial improvements and changes in the texts of other authors (of Samuel, Adolf and Ľudovít Reuss, Štefan Daxner, Jonatan Čipka, August Horislav Škultéty) showed that Francisci realised them in agreement with his own conception of tales declared in the foreword (with the title Bratia, rodáci! – Brothers, Countrymen!), which tightly followed public lectures of Ľudovít Štúr. Francisci received from him mainly motive of cuss. Contrary to Štúr he did not consider it for a thematic core of tales, but he stressed its out-of-literary application – an allegory of the Slovak nation as elf-struck, cursed nation. In the background of that motive we reconstruct mechanism of creation of a literary type of Popolvár (in literary transcription a secular hero-winner), who is in the Slovak Romanticism, mainly in its Messianic wing, a particularly productive type of a Romantic hero.
Ako citovať:
ISO 690:
Pácalová Piroščáková , J. 2019. Slovenské povesti Jána Francisciho (metóda, tvar, koncepcia). In Slovenská literatúra, vol. 55, no.1, pp. 1-26. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Pácalová Piroščáková , J. (2019). Slovenské povesti Jána Francisciho (metóda, tvar, koncepcia). Slovenská literatúra, 55(1), 1-26. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 23. 4. 2019