In: Slovenská literatúra, vol. 73, no. 2
Mira Nábělková 
Detaily:
Strany: 116 - 155
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
Samo Tomášik, Jozef Podhradský, Ján Vesel, kultúrna pamäť, dlhé 19. storočie, hymna, intertextualita, literárny kánon
Samo Tomášik, Jozef Podhradský, Ján Vesel, cultural memory, the long 19th century, hymnic song, intertextuality, literary canon
Typ článku: I. Štúdie / I. Articles
O článku:
Hymnická pieseň Sama Tomášika (1813 – 1887) Hej, Slováci! z roku 1834 sprevádzala podstatné udalosti slovenského národného hnutia v dlhom 19. storočí a je významnou súčasťou slovenskej (a širšie slovanskej) kultúrnej pamäti. Štúdia ponúka mozaikový interdisciplinárny pohľad na základe úradných zákazov slovenského hymnického spevu a vĺn perzekúcií študentov s národným vedomím v situácii dobovej nútenej politickej a etnickej (kultúrnej a jazykovej) homogenizácie Uhorska. Lingvo-literárna výskumná pozornosť sa zameriava na lexikálne, textové a intertextové osobitosti textových zdrojov rozličných žánrov. Uvádzanie emblematických literárnych fragmentov odkrýva dobový literárny kánon zahŕňajúci hymnické piesne – intertextovosť charakterizuje texty nielen známych autorov, ale aj publikujúcich príslušníkov mladej generácie, napríklad Jána Vesela (1862 – 1931) ako reprezentanta vyhodených študentov. Na prelome 19. a 20. storočia bol motív študentov vyhadzovaných zo škôl za slovenské čítanie, písanie či spievanie rozsiahlo prítomný u Jozefa Podhradského (1823 – 1915), pôsobiaceho v srbskom a vojvodinskom slovenskom kultúrnom prostredí, osobitne v jeho diele Tragédia Tatry. Porovnanie dvoch slovanských prostredí ukazuje rozdielne okolnosti a pôsobenie Tomášikovej piesne v jej hymnickej funkcii.
The hymnic song “Hej, Slováci! [Hey, Slovaks!]” by Samo Tomášik (1813–1887), composed in 1834, accompanied key events in the Slovak national movement throughout the long 19th century and forms a significant part of Slovak (and, more broadly, Slavic) cultural memory. This study offers a mosaic-like interdisciplinary perspective based on official bans on Slovak hymn singing and waves of persecution against students with a national consciousness, set against the backdrop of the period’s enforced political and ethnic (cultural and linguistic) homogenisation of Hungary. Linguistic and literary research focuses on the lexical, textual, and intertextual specificities of source texts from various genres. The inclusion of emblematic literary fragments reveals the period literary canon, which included hymnic songs. Intertextuality characterizes the texts of established authors as well as those of publishing members of the younger generation, such as Ján Vesel (1862–1931), a representative of the expelled students. At the turn of the
nineteenth and twentieth centuries, the motif of students expelled from schools for reading, writing, or singing in Slovak was widely present in the work of Jozef Podhradský (1823–1915), who was active in the Slovak cultural milieu of Serbia
and Vojvodina, especially in his work Tragédia Tatry [The Tatra tragedy]. A comparison of the two Slavic environments shows the differing circumstances and effects of Tomášik’s song in its hymnic function.
Ako citovať:
ISO 690:
Nábělková, M. 2026. Vyhodený študent pri skale. K mozaike života Tomášikovej hymnickej piesne Hej, Slováci! V slovensko-slovanskom kultúrnom priest. In Slovenská literatúra, vol. 73, no.2, pp. 116-155. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2026.73.2.2
APA:
Nábělková, M. (2026). Vyhodený študent pri skale. K mozaike života Tomášikovej hymnickej piesne Hej, Slováci! V slovensko-slovanskom kultúrnom priest. Slovenská literatúra, 73(2), 116-155. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2026.73.2.2
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences
Publikované: 30. 6. 2026
Verejná licencia:
